BRATISLAVA. Hlavným problémom dopravy v Bratislave sú výpadovky. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol architekt Vladimír Šimko, ktorý od roku 1990 pôsobí vo Viedni a spolupracoval na projektoch a výstavbe niekoľkých staníc viedenského metra.
„Žiaľ, napriek tomu, že Bratislava má nového hlavného dopravného inžiniera, tomuto sa nepodarilo pomenovať hlavný problém dopravy v Bratislave,“ uviedol. Systémové riešenie dopravy v Bratislave vidí v odbúraní pendlujúcich pracujúcich v Bratislave na vstupných cestných radiálach do mesta. To práve ponúka TEN-T, projekt na báze železnice.
Bratislave chýba podľa Šimka v prvom rade systémový prístup k riešeniu dopravy. „Zastavali sme si len v posledných rokoch historický železničný koridor (vedúci zo železničnej stanice Filiálka, pozdĺž Karadžičovej ulice cez Starý Most do Petržalky) výškovými budovami. Teraz máme možnosť v rámci TEN-T projektu oživiť túto hlavnú dopravnú tepnu – aj keď niekoľkonásobne vyššími investičnými prostriedkami, s podporou Európskej únie,“ uviedol.
Ďalšia vec, čo Bratislave podľa neho chýba, je silná ruka mesta či hlavného architekta, absencia stavebnej polície a výšková zonácia mesta. „Dnes preto riešime problém, že v centre mesta, kadiaľ je vedený železničný tunel, investori plánujú ďalšie stometrové mrakodrapy,“ uviedol.
Projekt nového nosného dopravného systému v Bratislave, tak ako ho prezentuje magistrát mesta, nerieši podľa Šimka základný dopravný problém Bratislavy, ale len prepravu Petržalčanov do centra a späť. Systém ako taký je síce kompatibilný so železnicou, ale jeho vybudovaním z Petržalky - juh na železničnú stanicu nerieši žiadne dopravné väzby medzi Bratislavou a okolitými obcami v regióne.
Dopravné problémy v Bratislave by sa podľa neho len „teoreticky“ dali vyriešiť zväčšením kapacity dopravných komunikácií. „Ale vieme, že ulice sa nám v meste rozšíriť, nafúknuť nepodarí,“ uviedol. Nosný dopravný systém by mal podľa Šimka, tak ako je navrhovaný TEN-T projektom, na báze železnice preťať severo-južným tunelom centrum mesta popod Dunaj a mal by vstúpiť do jestvujúceho železničného koridoru stanice Petržalka, samozrejme s odbočkou aj do Petržalky.
O čerpanie finančných prostriedkov z Operačného programu doprava na nosný dopravný systém v Bratislave sa uchádza magistrát. Peniaze boli pôvodne určené pre projekt TEN-T.
Železničný koridor TEN-T 17 vedie z Paríža cez územie Francúzska, Nemecka, Rakúska až na Slovensko do Bratislavy. Je súčasťou tridsiatich medzinárodných európskych dopravných koridorov. Cieľom je jeho prestavba na vysokorýchlostnú výkonnú trať v celej dĺžke asi 1 500 km.
Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo si myslí, že Slovensko má historickú šancu nielen napojiť svoje železnice na hlavné dopravné koridory v Európe, ale hlavne vytvoriť integrovaný dopravný systém vlakového prepojenia územia Bratislavského kraja a hlavného mesta. Túto jedinečnú šancu by malo Slovensko a jeho hlavné mesto
