SVÄTÝ JUR. Brnkanie gitary, veselý spev a dokonca aj hokejový dres. Takto zakončujú rybári preteky v rybolovnej technike, ktoré už tradične otvárajú druhý deň Svätojurských hodov. Okolo nôh pobehuje baviacim sa ľuďom pes v čiernom kožuchu.
Nelovia ryby, triafajú terč
Hladinu Štrkovej jamy v Hájiku čerí pri brehu loďka s deťmi. Chystajú sa vyraziť na jazero, na ktorom sa už od rána odohrával tvrdý boj medzi dospelými, ale aj detskými rybármi. Udicami však nelovili ryby, ale triafali nimi do žltého terča, plávajúceho na hladine.
Ako hovorí jeden z organizátorov, Juraj Jurkovič z miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu, predtým sa súťažilo v love rýb. Vtedy mala súťaž aj viac účastníkov, okolo stovky. Lenže v roku 2002 sa zmenil zákon a preteky v love rýb sa môžu konať až od prvého mája.
Víťaz rybárskych pretekov Igor Kaňka z Bratislavy s putovnou fľašou. FOTO: ŠEVČÍK
„Hody však bývajú skôr. Keďže sme chceli tradíciu zachovať, museli sme to zmeniť,“ hovorí Jurkovič a vedie nás k víťazovi Igorovi Kaňkovi v Bratislavy, ktorý nám zapózuje s putovnou fľašou. Sú na nej zapísaní víťazi všetkých ročníkov. Ide už druhý pohár, prvý už vypísali.
Preteky lákali okoloidúcich
Zastavíme sa aj Na pažiti. Program hovorí, že tu majú prebiehať Majstrovstvá Slovenska 2011 v pretekoch rádiom ovládaných áut. Niekoľko divákov zatiaľ pozerá na prázdnu dráhu a čaká.
Na druhej strane areálu dolaďujú súťažiace tímy svojich štvorkolesových pretekárov. O chvíľu ich pripravujú na štartovaciu dráhu. „Bzzzzzzzzzm,“ frčia autá okolo nás ako roj tisícov včiel. Na dráhou sa začne vznášať prach.
„Preteky prebiehajú rovnako ako Formula 1,“ hovorí Anička, jedna zo spoluzakladateliek RC Šport model klubu. Rýchlosť áut sa podľa jej slov pohybuje od 60 do 90 kilometrov za hodinu.
Súťažiaci pripravujú autá na štart. FOTO: (MAM)
„Ovládači“ riadia a sledujú pohyb áut z veže, odkiaľ majú výhľad na celú dráhu. Z času na čas sa niektoré z áut prevráti. Dobehne k nemu „nasadzovač“ a postaví ho na kolesá.
Pri areáli sa pristavujú náhodní okoloidúci. Preteky prilákali aj cyklistov. „Som bývalý majster Slovenska v plochej dráhe,“ priznáva Ján (58) z Bratislavy, ktorý sa vydal cez Svätý Jur na ľahšiu cyklotúru.
Spolu s deťmi sem zavítala aj Veronika (36) a Milada (31) z Bratislavy. „Traja členovia našej rodiny tu dnes súťažia. Prišli sme ich povzbudzovať.“ Zápach prezrádza, že na dráhe už jazdí kategória benzínových áut.
Hody - oslava narodenín
Čím viac sa blížime k centru, tým viac sú ulice lemované autami. Vyjdeme v strede hodovej promenády, kde sú naše oči ťahané na všetky smery. Vyhráva levický stánok s podplamenníkom, čerstvo upečeným v hlinenej peci. Majitelia stánku ponúkajú sladkú aj slanú verziu.
„Naši predkovia ho robievali v časoch, keď sa ešte doma piekol chlieb a zvýšilo cesto,“ hovorí Silvia. Ľudia si podľa jej slov pýtajú najmä variáciu so smotanou, cibuľou a slaninou. Dochutiť sa dá cesnakom či paprikovým dresingom.
Deti sa tešia z balónov, bojujú s kúskami cukrovej vaty, ktorá sa im prilepuje na prsty, alebo sú zaujaté novou hračkou. Niektoré pozorujú dianie z výšky rodičov. Počuť však aj detský plač.
Cestou zastavujeme Evu (55) zo Svätého Jura. Hovorí, že je pravidelnou návštevníčkou. „Najradšej mám piatkové country.“
Hody si nenecháva ujsť ani ďalší Svätojurčan Ivan (35), ktorý je tu so synom. „U nás to je tradícia. Ak Svätojurčan nejde na hody, akoby zmeškal vlastnú oslavu narodenín.“ Po chvíli sa z neho vykľuje člen miestneho ochotníckeho divadla Jurta, ktoré býva tradičnou súčasťou hodov. „Hrával som patróna mesta, svätého Juraja.“
Na Jakuba (24) z Trnavy, ktorý je na hodoch prvýkrát, urobila dojem výstava Salvador Dalí a víno v Piaristickej pivnici, kam máme namierené aj my. „Až na problémy s parkovaním sa mi tu páči.“
Kolotoče vítajú návštevníkov na druhom konci mesta. Cesta k nim vedie okolo štadióna, kde trávnik neodpočíval ani dnes. Od radosti majú najväčšie oči deti, ktoré prosíkajú či ťahajú rodičov na jeden z kolotočov.
Najvyťaženejší sa zdá autodróm, ktorý je sčasti obkolesený prizerajúcimi sa ľuďmi. Hojdajúce sa rameno (Extreme) je zas obľúbenou atrakciou starších.
Visiace nohy, lietajúce vlasy a nadnášajúci sa žalúdok. A najmä krik a jačanie. Z kolotoča zosadajú šťastní. Väčšinou. Centrifuga zatiaľ zostáva nehybná.
Víno a surrealizmus v pivnici
Pri hlavnom pódiu sa dlho nezdržíme. Piesne sú pre mladú speváčku priťažké a hlas jej sem-tam uletí. Hodovníkom to však neprekáža a odmeňujú ju potleskom. Za pódiom sa charakter stánkov mení.
Nos nám už nevykrúcajú stánky s cigánskou či trdelníkmi, ktorých sme tu napočítali neuveriteľné množstvo. Tu sa predáva textil.
Po pár metroch nás zaujme dlhý rad. Ako zisťujeme, ťahá sa od miestneho pivovaru. Popri rade sa dá prekĺznuť dovnútra, na nádvorie s fontánami. Hluk ulice sa tu rozplynul, hoci aj tu ľudia debatujú s pohárom v ruke.
Jedny z dverí sú bránou na výstavu Salvador Dalí a víno. Ako hovoria dievčatá pri vstupe, záujem návštevníkov je veľký. „Už sme predali tri štvrtiny lístkov,“ ukazujú.
Schody nás vedú do zrekonštruovanej pivnice. Jej klenby tvarujú kamene s nádychom ružovej, zelenej a žltohnedej. Každá z miestností je obohatená o nejaký vinársky prvok.
V pivnici Piaristického kláštora vystavovali diela Salvadora Dalího. Návštevníci sa nimi kochali s pohárom vína v ruke. FOTO: (MAM)
Výstava sa nachádza v tej poslednej a zároveň najväčšej. Popri najdlhšej strane miestnosti visia zhora obrazy od slávneho surrealistu. Prúdiaci vzduch sa s nami pohráva a otáča ich raz do jednej, raz do druhej strany. Na dlhom drevenom stole sa nachádza niekoľko informačných sprievodcov o maliarovi.
O chvíľu k nám podíde muž s pohármi a džbánom vína. Ako sa dozvedáme, ide o majiteľa pivovaru Františka Šulku, ktorý je aj majiteľom galérie. „Umenie som chcel dostať do inej polohy a tak som ho spojil s produktom malokarpatského vinárskeho regiónu.“
Ako hovorí, taký počet návštevníkov nečakal. Výstava je však časovo obmedzená, do piatej večer. „Vzhľadom na to, že tu máme kvalitné vína, potrebujeme tu mať stálu teplotu 12 stupňov. Keď je otvorené, teplota stúpa.“
Aj napriek tomu, že už odchádzame, ostatní hodovníci toho majú ešte veľa pred sebou.
SVÄTOJURSKÉ HODY
Tradícia hodov začala v roku 1990. Od roku 1991 je súčasťou hodov aj kultúrny program. Za ich organizáciou vtedy stál riaditeľ MsK Štefan Raus a riaditeľkam Múzea P. Jilemnického Veronika Schwarzová.
V tomto roku bolo najväčšou atrakciou predstavenie tradičného bábkového divadla A. Anderleho.
Od nasledujúceho roku až dodnes organizuje hody mesto s mestským úradom. Program zabezpečuje Malokarpatské osvetové strediko v Modre.
Kultúrno - spoločenské a športové podujatia sa postupne rozdelili na tri dni. Sobotňajší program vrcholí od roku 1998 ohňostrojom.
Vonkajší rámec hodov sa nemení - mení sa však náplň . Od roku 1991 až do minulého roku bolo súčasťou hodov 135 výstav. Od roku 1997 spestrujú program mažoretky.
Zdroj: Františka Hlaváčiková, LAVM Svätý Jur
