Polícia ho naháňala viackrát, dostal aj vysokú pokutu. Pamiatkam a kostolom sa vyhýba, tvrdí, že za povolenie sprejovať si od neho pýtali úplatok. Sprejer DALIBOR pomohol pred hokejovými majstrovstvami aj s obnovou zničeného podchodu na Trnavskom mýte.
Prečo ste šli do akcie vyzdobiť podchod graffitmi, kto vás oslovil?
„Oslovila nás reklamná agentúra, ktorá spolupracuje s Orangeom. Podmienkou pri tvorbe bolo, že musíme na plochu podchodu zadať nejaké ukazovatele smeru podľa východov. Podľa toho, ktorý ide na Hlavnú stanicu, letisko alebo do centra."
Inak ste mali voľnú ruku?
„Zadali nám farbu podľa smeru a tému, aká by tam mala byť, no bolo im jedno, ako to vytvoríme."
Nič nediktovali?
„Jedine tie farby, tie boli určené podľa východu z podchodu. No keď niekomu nevyhovovala farba, tak sa presunul na iné miesto. Napríklad Hlavná stanica mala byť do zelena, Orange Aréna do oranžova, aby sa to na schéme, ktorá je v podchode, dalo rýchlo nájsť."
Koľko streetumelcov na tom robilo?
„Približne dvadsať. Niektorí prišli z Piešťan, z Nitry, Banskej Bystrice, Viedne. Zopár bolo aj dievčat."
Ste z Bratislavy, ako tu funguje sprejerstvo? Sú v meste vymedzené plochy – takzvané legal place – kde sa dá legálne sprejovať?
„Sú tu legálne steny. No v meste sú veľmi staré graffity. Podpisy čiže tagy tu máme aj pätnásťročné. Mesto to vôbec neumýva a len toho pribúda. Každý si preto myslí, že graffity sú strašným vandalizmom. No ten veľký boom graffitov v Bratislave už prešiel. Okolo roku 2000 maľovalo v meste strašne veľa ľudí. Teraz ich ubúda."
V iných krajinách staré graffity premaľujú?
„Západná Európa, Amerika, Austrália a krajiny, ktoré sú na tom ekonomicky lepšie, to odstraňujú, lebo chcú, aby vyzerali lepšie. Sprejerov tam je viac, aj tam viac maľujú, no je tam čistejšie. U nás, v postkomunistickej krajine, nie sú cesty také ako na Západe, všetko je v takom polodezolátnom stave."
Keď vás už je teraz v Bratislave menej, poznáte sa medzi sebou? Koľkí ste?
„Záleží, či myslíte takých, ktorí maľujú ulicu, alebo tých ostatných."
Ako sa líšia?
„Tí, čo maľujú ulicu, maľujú ilegálne. Tí ostatní maľujú na legálnych plochách."
Kde sú v meste tie legálne plochy?
„Napríklad v Ružinove, sú to zväčša detské ihriská, kde sú väčšie múriky. Alebo v Petržalke pri Chorvátskom ramene, alebo oproti TPD. Nejaké sú aj v Dúbravke, Rači aj v Devínskej Novej Vsi."
Kto má povolenie maľovať na legálnej ploche?
„Ten, kto si ho vybaví."
Vy ste si ho skúsili vybaviť?
„Áno, no v tejto krajine bez úplatku nič nevybavíš."
Chceli úplatok? Kto, magistrát?
„Nie, diaľničná spoločnosť. Išlo o Most Lafranconi, povedali mi, že bez peňazí to nepôjde."
Nechodíte maľovať aj do starých opustených budov?
„Áno, to chodia väčšinou tí legálni."
Vy ste nelegálny?
„Áno, viac-menej."
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Niektorí považujú graffity za vandalizmus, spájajú ich s popísanými pamiatkami či domami. Ako to vnímate?
„Väčšina to berie ako vandalizmus, aj médiá to tak prezentujú. Je to aj pravda, väčšina tých mladých chlapcov, ktorí len začínajú, necháva svoje podpisy. No nemôžete hádzať všetkých do jedného vreca."
Graffity sú druhom umenia. Aký má však zmysel, keď je napríklad zastávka MHD popísaná tagmi?
„To by som najlepšie prirovnal k psom, keď sa vymočia. Je to len označovanie teritória, bol som tu. To je čistý vandalizmus."
Robíte to aj vy?
„Áno, lebo to patrí ku graffitom. Sprejer, keď chce byť totiž známy, musí mať tagy. Inak by o ňom nikto nevedel."
Bežní ľudia však ten podpis ani nevedia prečítať.
„Sú to väčšinou obyčajné písmená, ktoré sa môžu všelijako meniť. Môže sa to napísať zrkadlovo, niektorí to môžu viac zamotať, tak je to ťažšie čitateľné."
Stúpa pri graffity hladina adrenalínu?
„Áno, policajti vás môžu chytiť. Najmä tých mladých chytajú, napríklad keď popíšu električky."
Sprejujete v noci?
„Áno, vždy."
Bývajú policajti úspešní? Ako často niekoho chytia?
„Pred pár rokmi to mali sprejeri ľahšie. Policajtov je stále viac."
Vznikajú aj naháňačky?
„Áno, väčšinou (smiech)."
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Na Slovensku môžu policajti graffity vyhodnotiť až ako trestný čin. Aké sú pokuty?
„Záleží to od presprejovanej plochy."
Dostali ste už pokutu?
„Áno, najvyššia bola 24-tisíc korún."
Za čo?
„Za pivovar Stein. Urobili sme tam taký väčší nápis a chytili nás, bolo to tak šesť-sedem rokov dozadu."
Vravíte, že je iná pokuta za múr a iná za popísanie pamiatky.
„Záleží na tom, ako to ohodnotí znalec. No sprejeri zväčša nemaľujú na historické budovy, majú rešpekt."
Na aké budovy teda nemaľujete?
„Na historické budovy, kostoly, rodinné domy. Sprejeri si tiež neprechádzajú graffity navzájom, keď to nie je zničené alebo strašne zlé."
Napríklad tu v podchode na Trnavskom mýte nové graffity nie sú premaľované. Keď tu steny čistili minulý rok v lete, vydržalo to asi dva dni.
„Keď natrieme podchod, tak to mladí nezničia. Nič v podchode zatiaľ nie je popísané, našťastie. Tento postup využívajú aj v zahraničí, lebo vedia, že najlepšia prevencia proti graffitom sú graffity. Podchod nemá žiadne kamery, chodia tam všelijaké indivíduá, videli sme počas práce, ako tam Cigáni fetovali, v záložni sa zas predávajú kradnuté veci."
Podľa čoho si vyberáte priestor pre graffity?
„Pri nelegálnych sprejeroch sú najviac cenené tie plochy, ktoré sú najviac viditeľné a na frekventovaných miestach. Samozrejme, keď to dobre vyzerá, patrí sprejerovi veľký rešpekt."
Kto hodnotí, či sú graffity dobré – Crew, teda vaša skupina graffitových umelcov?
„Nielen v rámci Crew, ale všetci sprejeri, ktorí idú okolo."
Hodnotia sa aj nedostupné miesta, napríklad strechy?
„Maľuje sa všade – na komíny, strechy budov. Sprejeri sa dostanú všade."
Ako Bratislava žije graffitmi? Bola tu napríklad nejaká výstava?
„Boli dve vernisáže pred asi ôsmimi rokmi, vlani bola akcia na francúzskej ambasáde. Naša krajina však umením nežije. Pri cestovaní som videl, že v iných krajinách je to lepšie. Sprejeri v zahraničí vystavujú svoje diela, plátna."
Aj v cudzine sprejerstvo na verejnosti zakazujú, je tam trestné?
„Minulý rok tu bol v Starej tržnici aber z Ameriky. Maľoval veľa vecí nelegálne, napríklad aj najväčšie graffity na svete v odvodňovacích kanáloch v Amerike. No teraz sa snaží presadiť cez umenie.
V Amerike to je jednoduchšie, ľudia si to kupujú."
Najmä na verejných priestranstvách dávajú na steny antigraffitové nátery. Fungujú?
„Napríklad na Novom moste sú nápisy aj na tom nátere. Ošetrili to, museli to opieskovať. Antigraffitový náter je povlak, aj ten sa však dá odstrániť. Keď na to napríklad nalepia plagáty, strhnú ich aj s náterom. Skôr na tom iba niekto dobre zarobil z magistrátu. V zahraničí takéto nátery fungujú, no treba sa o ne starať, nápisy sa dajú umývať. Tu však na nich zostanú aj podpisy z minulého roka."
O opravách Trnavského mýta hovorilo ešte bývalé vedenie mesta, ostalo však len pri rečiach.
Problém zdevastovaného priestoru bez kamier nakoniec riešili asi dvadsiati sprejeri. Priestor vylepšili graffitami pred majstrovstvami, preniesli tam Sprejopluka i iné symboly mesta.
FOTO SME – TOMÁS BENEDIKOVIČ, VLADIMÍR ŠIMÍČEK, GABRIEL KUCHTA
