Ako sa človek stane trénerom vodiacich psov? Sú na to špeciálne kurzy?
„Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska má od roku 2005 na ministerstve školstva akreditované dva kurzy, ktoré sú určené len pre už existujúcich spolupracovníkov školy. Väčšina trénerov pochádza z radov vychovávateľov šteniat. Ak sú šikovní, zodpovední a uchádzajú sa o možnosť ďalšej spolupráce, môžu sa stať trénermi. Kurzy, ktoré som spomenula, sú časovo náročné, učia sa tam teoretické aj praktické veci.“
Čo zahŕňa takýto trénerský kurz?
„Jedna z podmienok úspešného ukončenia kurzu je vycvičiť šesť psov, čo v našich podmienkach trvá niekoľko rokov. Prvé roky trénujú cvičitelia psy pod drobnohľadom skúsených odborníkov. Tréner má doma spravidla jedného psa, ktorého šesť až osem mesiacov cvičí a stará sa o neho. Popri tom zvyčajne chodí do úplne odlišného zamestnania, ktoré ho živí. Je to práca, ktorú naši tréneri nejdú robiť pre peniaze.“
Koľko je trénerov na Slovensku?
„Naša škola má v poslednom období päť aktívnych trénerov. Na Slovensku sa venujú výcviku vodiacich psov aj ďalší ľudia, ale tí to robia samostatne na živnosť.“
Trénujete v Bratislave vodiace psy pre celé Slovensko alebo sú podobné školy aj v iných mestách?
„Sme na Slovensku jediná výcviková škola pre vodiace psy, ktorá je akreditovaná v Medzinárodnej federácii výcvikových škôl pre vodiace psy. Byť v tejto federácii znamená dodržiavať dohodnuté štandardy práce. Výsledky a kvalita práce každej členskej výcvikovej školy sú preskúmané každých päť rokov v podrobnom audite. My sme takýmto auditom prešli úspešne už druhý raz a máme akreditáciu uznanú do konca roku 2015.“
Katarína Hornišová na tréningovej prechádzke so sučkou Gwendy, ktorú vytrénovala. Tá dnes už pomáha novej majiteľke.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Ako sa nevidiaci dostane k vodiacemu psovi? Na základe akých kritérií sa prideľujú psy?
„Väčšinou sú to ľudia, ktorí sa o to sami začnú zaujímať. Nie každý zrakovo postihnutý je vhodným adeptom pre získanie vodiaceho psa. Jednou z podmienok je dobrá schopnosť samostatnej mobility a orientácie s bielou paličkou. Musí mať odvahu preskúmať si prostredie aj samostatne. Človek so psom tvorí tím. Klient musí poznať trasy, po ktorých chodí, aby mal kontrolu. Niekedy sa smejeme, lebo ľudia si vodiaceho psa predstavujú ako taxík, že zavelia cieľovú destináciu a pes ich tam zavedie. Nie je to tak, musia byť na to dvaja. Aby pes pre svojho pána pracoval dobre, musí byť medzi nimi pevné puto. Pes potrebuje cítiť lásku, ale aj rozvahu a autoritu. Nie je to vec, pomôcka, ktorú odložíte do kúta, ak ju práve nepotrebujete.“
Môže vodiaceho psa dostať aj dieťa?
„Nie, deťom psa neodporúčame. Podmienkou na správne fungovanie vzťahu medzi nevidiacim a psom je to, že sa majiteľ o toho psa v plnej miere stará. Dieťa takúto zodpovednosť ešte nie je schopné zvládnuť. Dá sa posúdiť žiadosť tínedžera, všetko závisí od jeho alebo jej psychickej vyspelosti.“
Kto potom vlastní psa – nevidiaci alebo škola?
„Stane sa jeho majiteľom. V zákone je pes vedený ako kompenzačná pomôcka a patrí teda danému človeku. Niektoré výcvikové školy v zahraničí majú vodiaceho psa aj po odovzdaní klientovi v spoluvlastníctve, prípadne ostávajú výhradnými majiteľmi a psa akoby prenajímali. Takýto systém sa nám páči, lebo výcviková škola by mohla ľahšie zasiahnuť, ak by vznikol náhodou nejaký problém, alebo by o psa nebolo dobre postarané. Ide nám o klienta, ale aj o toho psa.“
Niekto vodiace psy prepláca alebo si ich nevidiaci kupujú sami?
„V zákone je vodiaci pes definovaný ako kompenzačná pomôcka. Tým ľuďom, ktorí spĺňajú podmienky, ju prepláca úrad práce. Jeho cena je fixne daná v zákone. Žiadateľ môže mať malú spoluúčasť, posudzuje sa to podľa výšky príjmu. Reálne náklady na prípravu vodiaceho psa sú väčšinou ešte oveľa vyššie.“
Čo ovplyvňuje cenu vodiaceho psa?
„Závisí to napríklad od toho, koľko vychováte úspešných psov. Neviete povedať, koľké z desiatich šteniat sa nakoniec stanú vodiacimi psami. Rozhoduje o tom veľa faktorov, ktoré nevieme ovplyvniť. Napríklad zdravie – až vo veku jeden rok sa dá zistiť, či má pes v poriadku bedrové kĺby. Keď teda po roku vypadne pes z výcvikového programu, je to z ekonomického hľadiska strata, ktorá veľmi významne zvýši náklady na iného psa, ktorý výcvik úspešne ukončil. Celosvetovo udávaná priemerná úspešnosť šteniat je asi 40 percent.“
Chodievate psy a ich majiteľov kontrolovať?
„Áno. Po odovzdaní psa klientovi s ním ešte ďalej pracujeme. Najmä počas prvého roku vykonávame niekoľko kontrolných návštev. Každý rok robíme aj stretnutie držiteľov vodiacich psov a záujemcov o vodiace psy, kde spolu trénujú a dostávajú odporúčania, v čom by sa mali zlepšiť. So psom to totiž nie je ako s nejakou vecou, pomôckou, ktorá funguje stále tak isto. Do veľkej miery záleží na komunikácii medzi psom a človekom.“
Takže to nefunguje tak, že človek dostane psa a všetko je vybavené?
„Odovzdávanie psa klientovi trvá v našich podmienkach týždeň. Od rána do večera vtedy klienta u neho doma učíme, ako so psom komunikovať, ako sa oňho starať, ako zadávať povely a aj ako kontrolovať, či boli správne splnené a tak ďalej. Vyberáme optimálne trasy podľa potrieb a požiadaviek klienta a na nich všetko toto trénujeme.“
Je niečo, na čo vodiaceho psa netrénujete?
„Necvičíme ich napríklad na rozoznávanie idúcich áut ako potenciálneho nebezpečenstva, lebo pes nie je schopný v hustej premávke analyzovať rýchlosť áut. Vodiaci pes by teda nemal vstúpiť na vozovku bez povelu od svojho pána. Prácou psa je vyhľadať priechod pre chodcov, ale následne sa už nevidiaci musí orientovať podľa zvukovej signalizácie, vlastného sluchu alebo sa niekoho opýtať, či môže prejsť.“
Vodiaci pes z Výcvikovej školy pre vodiacich psov v Bratislave.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
Nevidiaci rozkazuje psovi hlasovým povelom?
„Áno, dáva mu hlasové povely. Veľmi dôležité je, aby vedel pracovať s moduláciou hlasu.“
Čo všetko musí zvládať majiteľ vodiaceho psa?
„Musí vedieť naraz odsledovať veľmi veľa vecí. Musí vnímať pohyb svojho psa, všimnúť si, keď sa napríklad otáča za iným psom a vtedy mu pripomenúť, aby sa sústredil a pokračoval ďalej. Naše psy musia reagovať na ostatné psy pokojne, je však normálne, že sa obzrú. Ďalej musí vedieť svojou paličkou kontrolovať všetko, čo mu pes ukáže, rýchlo analyzovať situáciu a následne dať vhodný povel. Prekážky sa môžu aj na známej trase vyskytnúť zo dňa na deň a nevidiaci si to musí vedieť vždy skontrolovať.“
Aké percento nevidiacich má záujem o vodiaceho psa?
„Na Slovensku nie sú štatistiky, koľko vôbec je ťažko zrakovo postihnutých ľudí, takže neviem povedať.“
Približne koľko psov ročne vycvičíte?
„Priemerne štyri psy za rok. Mení sa to podľa toho, koľko máme šteniatok. Naša škola má vlastný chov. V roku 2007 sme priviezli z Austrálie sučku Bronny, ktorá pochádzala zo špecializovaného chovu vodiacich psov. Teraz mávame ročne jeden-dva vrhy šteniatok a občas kúpime psíka aj z externej registrovanej chovnej stanice.“
Aké sú základné vlastnosti, ktoré má mať pes, aby sa mohol stať vodiacim?
„Musí mať veľmi pozitívny vzťah k človeku a byť ľahko ovládateľný. Má to byť vyrovnaný jedinec stredného temperamentu. Nesmie byť vôbec agresívny, lebo pri dnešnej vysokej koncentrácii psov v mestskom prostredí by sa to nedalo zvládnuť. Musí byť schopný učiť sa a zvládať stresové situácie. Znie to jednoducho, ale tie požiadavky sú veľmi vysoké.“
Šteniatka trénujete už od narodenia?
„Pracujeme s nimi síce už od narodenia, ale tu sa nedá ešte hovoriť o tréningu. Najprv sú umiestnené v rodinách vychovávateľa – dobrovoľníka, kde ich učia skoro ako bežného rodinného psa. Dôležité je, aby vyrástli v mestskom prostredí a boli zvyknuté na cestovanie, rušné prostredie. Musia sa naučiť správať slušne vo všetkých typoch inštitúcií a priestorov, ako je reštaurácia, pošta alebo povedzme aj divadlo. Slušné správanie znamená, že napríklad v reštaurácii si pes ľahne pod stôl a nebude rušiť ostatných.“
Aké sú reakcie majiteľov vodiacich psov?
„Hovoria o nich, že sú to ich druhé oči. Po príchode psa môžu ísť von, kedy chcú, nie sú odkázaní na pomoc druhého človeka, ten pes ich nikdy neodmietne. Stanú sa teda samostatnejší a slobodnejší a ich život to veľmi zmení.“
Šteniatko, ktoré sa má šancu stať vodiacim psom pred budovou výcvikovej školy.
FOTO SME - GABRIEL KUCHTA
