O peniaze určené na projekt TEN-T z Operačného programu Doprava sa uchádza hlavné mesto, ktoré by chcelo za ne postaviť koľajovú trať z Janíkovho dvora v Petržalke na Šafárikovo námestie.
BRATISLAVA.
Uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA architekt Vladimír Šimko, ktorý od zastavenia projektu rýchlodráhy v Bratislave od roku 1990 pôsobí vo Viedni a spolupracoval na projektoch niekoľkých staníc viedenského metra.
O peniaze určené na projekt TEN-T z Operačného programu Doprava sa uchádza hlavné mesto, ktoré by chcelo za ne postaviť koľajovú trať z Janíkovho dvora v Petržalke na Šafárikovo námestie. Podľa Bruselu a ministerstva dopravy v programovacom období do roku 2013 nie je slovenská strana schopná zrealizovať tento projekt tak, aby vytvorila nejaké zmysluplné prepojenie v rámci mesta.
„Mám iné informácie, od Železníc SR samotných, že tento projekt zatiaľ zastavený nebol. Pravda je skôr iná. Ministerstvo dopravy má aj podľa medializovaných vyjadrení bratislavského magistrátu záujem o presun týchto peňazí do iných projektov ako je TEN-T. Čo je smutné aj pre Bratislavu, aj keď si to Bratislavčania nechcú pripustiť,“ uviedol Šimko.
Pre nasledujúce plánovacie obdobie do roku 2015 bolo pre projekt TEN-T vymedzených zo zdrojov Európskej únie 550 mil. eur. Ako ďalej uviedol Šimko, podľa jeho informácií sú však veľké tlaky na realokáciu investičných prostriedkov aj zo železničných projektov na dobudovanie diaľnic na Slovensku.
„Postupne sa z týchto 550 mil. eur určených na TEN-T ukrajuje. Argumentuje sa jeho nepripravenosťou, čo však nie je pravda, pretože projekty, vrátane dokumentácie pre stavebné povolenie a dokumentácie pre výber zhotoviteľa, boli hotové ku koncu minulého roka. Platné územné rozhodnutia v zmysle schváleného územného plánu umožňujú preto začatie výstavby už v tomto roku,“ uviedol Šimko. Rizikom projektu nového dopravného systému v Bratislave na báze električky do Petržalky je aj to, že ten ešte tieto dokumentácie schválené nemá a nie je v súlade s platným územným plánom mesta.
Chyba podľa Šimka je, že mesto nekomunikovalo v priebehu sedemročného spracovania TEN-T projektu so železnicami.
„Osobne som sa pokúšal vysvetliť novozvolenému primátorovi, aby mesto podporilo tieto železničné projekty ako jediné systémové a finančne zabezpečené riešenie nosného systému dopravy v Bratislave,“ povedal. Medzitým prišla lukratívna ponuka z ministerstva dopravy, že je ochotné presunúť investície z TEN-T mestu na električku.
Železničný koridor TEN-T 17 vedie z Paríža cez územie Francúzska, Nemecka, Rakúska až na Slovensko do Bratislavy. Je súčasťou tridsiatich medzinárodných európskych dopravných koridorov. Cieľom je jeho prestavba na vysokorýchlostnú výkonnú trať v celej dĺžke asi 1 500 km. Investorom projektu prepojenia železničných koridorov TEN-T v Bratislave sú Železnice Slovenskej republiky. Predpokladá sa jeho výrazné spolufinancovanie zo zdrojov Európskej únie.
