Rakúske a maďarské mestečká pár minút od Bratislavy sa plnia Slovákmi.
BRATISLAVA. Bratislavčania sú z roka na rok stále rôznorodejšia skupina ľudí, v meste sa miešajú regióny. Posledných desať rokov rastie počet obyvateľov, ktorí sa z hlavného mesta odsťahujú.
Ročne oficiálne odchádza vyše päťtisíc ľudí. Mesto sa však nevyľudňuje, ich miesto obsadzujú prisťahovalci z iných regiónov Slovenska.
Počet obyvateľov Bratislavy tak mierne rastie. Ku koncu minulého roku ich bolo oficiálne takmer 433-tisíc.
Zostávajú Bratislavčanmi Z Bratislavy ľudia často nejdú ďaleko, sťahujú sa do okolitých pokojnejších miest a obcí, kde sú nižšie ceny domov a pozemkov. Obyvatelia Senca, Stupavy alebo Šamorína sa zhodujú, že v ich mestách pribúda áut s bratislavskou poznávacou značkou. Radnice však potvrdzujú, že nie všetci sa aj nahlásia na trvalý pobyt.
„Máme potom straty v rozpočte mesta. Títo ľudia bývajú v Senci po väčšinu roka a do Bratislavy chodia len za prácou. Produkujú tu komunálny odpad, používajú verejné priestranstvá," hovorí prednostka mestského úradu Senec Jarmila Répássyová.
Týchto vysťahovalcov štatistiky nezaznamenajú. Presnejšie migrujúcich obyvateľov zachytí až májové sčítanie ľudu, pri ktorom sa budú komisári pýtať aj na miesto obvyklého pobytu.
Blízke zahraničie Výmena obyvateľov rok 2000:3 657 – prisťahovaní; 3 915 – vysťahovaní rok 2010: 6 297 – prisťahovaní; 5 542 – vysťahovaní; spolu – 432 801 obyvateľov. Zdroj: Štatistický úrad
Komunita Bratislavčanov sa rozširuje aj v mestečkách a dedinách blízko za hranicami. Aj napriek tomu, že rozdiel v cenách nehnuteľností už nie taký výrazný ako pred pár rokmi.
V maďarskej Rajke má z 2 500 obyvateľov až sedemsto slovenské občianstvo.
V roku 2010 sa tam prisťahovalo asi dvesto Slovákov, rok predtým to bola stovka.
Do rakúskeho Kittsee sa rodina pani Miroslavy presťahovala pred tromi rokmi „hlavne pre cenu nehnuteľnosti".
Napríklad, za cenu trojizbového bytu na Miletičovej ulici v Bratislave si v Kittsee kúpite rodinný dom pre štvorčlennú rodinu so záhradou. Asi tretinu obyvateľov v dvojtisícovom Kitsee tvoria Slováci.
Do neďalekého Wolfsthalu sa za posledné roky prisťahovalo asi 180 ľudí zo Slovenska, ktorí tvoria približne štvrtinu tamojšieho obyvateľstva.
Rakúsko láka za hranice aj na sociálne výhody, príspevky pre rodiny či na ekologickú energiu. „Ak vymieňate kotol, zavadzáte solárne kolektory, môžete dostať podporu," hovorí Miroslava.
Pomalé ťahy Pracovníci mestského úradu v Rajke a starosta Wolfsthalu vedeli počty slovenských prisťahovalcov prakticky spamäti. V slovenskom Bernolákove sľúbili počet prisťahovaných Bratislavčanov do 30 až 60 dní.
„Tieto čísla sú v zošite, museli by sme to pracne vypisovať," znelo stanovisko pracovníčky úradu.
Množstvo ľudí, ktorí sa do Bratislavy vracajú za prácou, ukazujú aj každodenné kolóny takmer na všetkých ťahoch z okolia mesta.
„Väčšina obyvateľov Šamorína pracuje v Bratislave, tu nie je veľa pracovných príležitostí," hovorí obyvateľka mesta. Cesta popri Dunaji do Bratislavy je podľa nej denne preplnená.
Podobne sú na tom aj cesty z Pezinka, zo Senca a okolo Ivanky pri Dunaji či cez obec Most pri Bratislave.
„Medzi siedmou a deviatou ráno idú kolóny krokom, meškám aj hodinu," hovorí Pavol Dudík zo Zlatých Klasov.
Z Kittsee, Wolfsthalu alebo z Rajky je to do centra Bratislavy zhruba 10 - 15 minút autom, zápchy na diaľnicach bývajú skôr výnimkou.
Rajka hovorí po slovensky
Asistent dizajnuna Vysokej škole výtvarných umení PETER BAUMANN žije v Rajke tri roky.
Prečo ste sa rozhodli presťahovať do Rajky?
„Vždy som chcel bývať v nejakom meštianskom dome a v Rajke bola ich cena aj o niekoľko miliónov korún nižšia ako v slovenských obciach. V našom dvojposchodovom dome žije spolu päť rodín a je to omnoho osobnejšie akov paneláku, kde máte napríklad osem poschodí plných ľudí. Ľahšie sa dohodneme. Celkové náklady na život v Rajke sú porovnateľné s tými za hranicami, plusom je pokoj od veľkomesta.“
Aké je spojenie do Bratislavy?
„Autom mi to trvá do centra po diaľnici asi 15 minút. Bratislavská MHD chodí po Čunovo, odtiaľ si ľudia musia zaplatiť jedena pol eura za linkový autobus. Tie dva kilometre sa skôr oplatí prejsť pešo.“
Aké to je žiť v Maďarsku, cítite jazykovú bariéru?
„Viem po maďarsky. Ľudia sú tu však veľmi ústretoví aj k ostatným. Napríklad v obchode, ak si Slovák nevie spomenúť na nejaké slovíčko, tak ho často predavačka vie aj po slovensky a poradí mu. Všetci sa postupne učia základné výrazy v oboch jazykoch.“
Michal Durdovanský
Maďarská Rajka.
FOTO - ARCHÍV SME
Najviac ľudí každý rok odchádza z Petržalky a Karlovej Vsi, minulý rok to bolo takmer šesťsto ľudí.
FOTO ARCHÍV SME – PAVOL FUNTÁL
