Hrdý: River park je omyl

Kandidát na hlavného architekta VLADIMÍR HRDÝ chce PKO rekonštruovať, nie búrať. Upozorňuje, že aj právo veta môže byť právne napadnuteľné.

Vladimír Hrdý. Po dlhoročnej súkromnej praxi začal v roku 2005 pracovať pre hlavné mesto. Od roku 2006 je vedúcim oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta a od roku 2009 vedúci koordinácie územných systémov. V Bratislave pracoval napríklad na pro(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)


Prečo chcete byť hlavným architektom Bratislavy?

„Pre Bratislavu robím už dlho, po škole som pracoval na Stavoprojekte, potom som bol pätnásť rokov v súkromnej praxi, spolupracoval som s viacerými architektonickými ateliérmi, no najviac zákaziek sme robili práve pre bratislavský magistrát. Som Bratislavčan, narodil som sa tu a chcel by som niečo urobiť pre mesto. Chcel by som to posunúť tam, kde je správne."

Kde je správne?

„Vždy je čo doriešovať. Naše mesto zažilo od druhej svetovej vojny enormný nárast, pribudli okrajové časti. Bratislava sa vo veľmi krátkom čase zväčšila asi štvornásobnú plochu, do niektorých mestských častí sa chodí cez poľnohospodársky obrábanú pôdu. Cieľom by malo byť vybudovať kompaktné mesto."

Chcete tie miesta s poľnohospodárskou pôdou urbanizovať?

„Urbanizovať nie, tu je na urbanizovanie priestoru až-až. V meste je veľký potenciál, opúšťajú sa výrobné plochy, ako bola Dimitrovka, závod Mieru, Matadorka, a okolo nich je obytná zástavba, toto sú potenciálne plochy, kde by mohla rásť Bratislava tak, aby sa vyvíjala kompaktne. Na poľnohospodárskych plochách medzi zastavanými územiami mesta by sa malo prestať s produkciou potravín, mali by sa transformovať do plôch dennej rekreácie. Viem, že na to nebudú hneď prostriedky, aby sa tam zriaďovali parky, no chcem, aby sa to ponechalo zatiaľ pre voľné priestory zelene, lúčne porasty s náletovou zeleňou, to netreba robiť nič, príroda si to zariadi sama len sa do toho nemiešať. Bytové domy by získali určité zázemie, kde sa dá vyjsť na dennú rekreáciu. Ak sa má znižovať produkcia potravín na Slovensku, tak najmä v katastrálnych územiach miest, zvýši sa tým ekologická stabilita plôch v kontakte so zástavbou."

Ako je to v Bratislave so zeleňou?

„Je tu dosť zelene na obyvateľa, keď sa to prepočíta. Máme tu časť Karpát, lesopark, lužné lesy pri Dunaji, to veľmi dvíha koeficient zelene na obyvateľa. No je to klamné, to nie sú mestské parky. Je to štatistika. Táto zeleň je na víkendovú nie dennú rekreáciu. Mali by sme dostať zeleň do kontaktu s ľuďmi a centrom mesta, pravobrežná časť Dunaja je zelená a mala by sa taká aj ponechať. Sprístupnený dnes máme len malý úsek zelených plôch pri Dunaji, ide o Sad Janka Kráľa, no pod Starým mostom je územie bez pána a aj v priestore nad lodenicami oproti hradnému kopcu až po most Lafranconi. Keby sa tieto plochy zrekultivovali a sprístupnili, Bratislava získa veľký zelený profit."

Môže toto hlavný architekt ovplyvniť? Má podľa vás dostatočné právomoci?

„Má právo a povinnosť ovplyvňovať územno-plánovaciu dokumentáciu a uvádzať ju do realizácie."

Hovorilo sa veľa o tom, že doterajší hlavný architekt, pán Šlachta nemal dostatočné právomoci?

„Problém bol v tom, že bol odčlenený od oddelení, s ktorými mal úzko spolupracovať. Bol akoby odtrhnutý. K názvu Hlavný architekt, neviem, či je to správny výraz, mal by to byť skôr architekt mesta alebo urbanista mesta, podľa tých povinností, čo mu vyplývajú zo zákona o Bratislave. Mal by usmerňovať činnosť oddelenia územného plánu a oddelenia rozvoja mesta. No u nás nastalo, že pán Šlachta bol pričlenený priamo ku kancelárii primátora, čím bol od týchto oddelení odtrhnutý."

To by ste chceli zmeniť?

„Áno, nefungovalo to, kompatibilita s oddeleniami nebola. Druhá vec sú právomoci hlavného architekta, napríklad právo veta."

Áno, toto právo pán Šlachta spomínal, vraj by ho privítal.

„Právo veta by mal mať architekt spolu s podporou oddelení, ktoré posúvajú jeho výkon dopredu. Mesto prišlo o útvar hlavného architekta a predtým ešte aj o útvar dopravného inžinierstva. Bolo to pred mnohými rokmi, no následky toho pociťujeme dodnes. Druhá rovina je finančná. To, čo sa kreslí už tridsať rokov, nie je ešte dodnes v doprave zrealizované, a preto nám tento systém začína kolabovať."

Mesto už má dnes hlavného dopravného inžiniera.

„Áno, a je to asi šikovný človek, no hlavný inžinier aj architekt musia mať okolo seba tím odborníkov, ktorých vedú dopredu. Architekti a inžinieri musia snívať a predvídať. Musí sa zvažovať, čo je dôležitejšie, či len to že tá budova pekne vyzerá, alebo, aby sa s ňou ľudia stotožnili. Podstatné je aj budovanie komunálnych vzťahov, komunity ľudí v bezprostrednom kontakte. Kedysi dopravné stavby - ulice vytvárali bloky, za zástavbou boli dvory, človek vedel, či je na dvore alebo na ulici, stotožňoval sa s blokom a priestorom, a to je dôležité. Dnes sa fenomén ja patrím sem a tu bývam, stráca. Ľudia sa napríklad hanbia za to, že nebývajú v strede mesta, ale na sídlisku. Začalo sa to segregovať, ja som Staromešťan, ty si sídlišťan."

Vy ste Staromešťan alebo ako vravíte „sídlišťan"?

„Ja som všetko." (smiech)

V ktorej časti mesta bývate?

„Býval som medzi kinami Hviezda a Tatra, potom na Kulíškovej, neskôr na Štrkovci, v starej Dúbravke a teraz v Petržalke."

Jednou z úloh hlavného architekta je organizovať spracovanie územného plánu a jeho aktualizácie. Ako chcete riešiť zdedený problém minulého zastupiteľstva – zmeny a doplnky územného plánu?

„U nás tým, že chýbajú zonálne dokumenty (územné plány zón pozn. red), bola snaha zasuplovať ich v územnom pláne mesta. Preto je príliš podrobný a dnes sa v ňom nedá dostatočne flexibilne pohybovať a takmer všetko sa musí riešiť zmenami. Zmenami a doplnkami sa v určitej miere vstupuje do metodiky tohto dokumentu a reflektuje sa aj na aktuálne podnety. Musíme si uvedomiť, že treba nový územný plán a malo sa už začať na ňom robiť, lebo územný plán je dlhodobá príprava."

Čiže musí byť nový?

„Rozhodne potrebujeme nový."

A čo s tými zmenami a doplnkami územného plánu, ktoré boli navrhnuté?

„Toto mesto potrebuje žiť, potrebuje nový územný plán, je tu starý, ale do neho sa nedá všetko transformovať, nový sa musí robiť podľa novej metodiky. Zatiaľ ale musíme pracovať a riadiť sa teraz platným územným plánom."

Ste teda za to, že kým sa nespraví nový územný plán, musia sa urobiť zmeny v tomto územnom pláne?

„Musí sa to spraviť. Veď aj keby sa hneď zajtra začal robiť nový územný plán, nebudeme ho mať skôr ako o šesť, sedem rokov a toto mesto musí v tomto období fungovať, čiže je nutné ho aktualizovať a kým bude nový, možno aj viackrát."

No v zmenách boli aj niektoré sporné veci napríklad stavanie garáži pod parkami.

„Treba to riešiť principiálne a trochu inak. Nemôžeme všetky vozidlá priviesť do stredu mesta a tu riešiť ich uskladnenie. V Európe to funguje napríklad tak, že na pokyn mesta prispieva investor namiesto na výstavbu garážových miest na mestskú hromadnú dopravu. Je tu cieľ dostať ľudí von z áut. Tam to funguje tak, že keď chce byť človek rýchlo v centre, vie, že sa oplatí sadnúť na verejnú dopravu."

To by však musela MHD fungovať inak.

„Áno, nie je to len o kvalite vozidiel, treba to urobiť tak, aby sa ľudia aj z okrajových častí vedeli rýchlo dostať do centra. Teraz je to väčšinou tak, že kto na to má, v strede mesta parkuje a ide autom a kto na to nemá, jazdí MHD."

Myslíte, že aj vyriešenie MHD je úlohou hlavného architekta?

„V spolupráci s dopravným inžinierom by do toho mal určite vstupovať. Aj dopravou sa tvaruje obraz mesta, rozhoduje o raste mesta, za dopravou ide aj zástavba."

Hlavný architekt bude musieť riešiť aj kauzu okolo PKO a nábrežia. Ako by ste riešili súčasné, prípadne nové PKO? Chcete zachovať dnešné PKO?

„Budovy PKO boli vybudované ako výstavný areál, nebol to najvhodnejší priestor pre kultúru, napríklad koncertná sála, bola veľmi dlhá a úzka a keď ste mali lístky dozadu, ani ste nevedeli, čo sa deje vpredu. Sú tam však veľmi hodnotné priestory, ktoré by bolo vhodné zachovať."

Ktoré?

„Ide najmä o vstupnú halu, prípadne časť spoločenskej sály. Dali by sa integrovať do novej zástavby."

A terajší stav PKO?

„Najhoršie je, keď sa s tým nerobí nič, keď to stojí ako teraz. Malo by sa pristúpiť k rekonštrukcii, nie k zbúraniu. Časť by sa mala asanovať, zachovať minimálne vstupnú halu a pričleniť k tomu jednu modernú kultúrnospoločenskú sálu. Nemal by to ale byť kultúrny dom obvodového typu ale kultúrny stánok nadmestského významu vzhľadom na exkluzívnu lokalitu. V urbanistickej štúdii bol tento priestor zadefinovaný pre kultúrnospoločenskú funkciu."

Čo si myslíte o River parku. Páči sa vám?

„Je to príliš veľká masa novej hmoty. Jestvujúce tri vežiaky, ktoré sú cez cestu, nekonkurovali Hradu, tu však vznikla jedna obrovská stavba, ktorá šírkou a výškou až konkuruje Hradu a stiesňuje priestor nábrežia, a to nie je dobre. Jednotlivé objekty nie sú síce architektonicky zlé, no možno na iných miestach a nie v tak mohutnej „drúze" objektov."

Aký je podľa vás architektonický omyl Bratislavy posledných rokov?

„Je to ten River park. Mesto by si malo jasne zadefinovať, kde chce mať výškové budovy a priestorové dominanty, lebo obraz mesta robia práve takéto stavby. Kým to nie je jasne zadefinované, malo by sa s týmito stavbami pribrzdiť. Kedysi sa ako dominanty stavali katedrály, dnes sú to katedrály iného, kancelárskeho a bytového typu."

Veľa sa hovorí v poslednom čase o sochách o ich búraní, sťahovaní, čo si o tom myslíte?

„Mesto má mať svoje sochy, vytvára to jeho identitu, majú emotívny účinok."

Osobne ste za to, aby sa socha Márie Terézie vrátila na svoje pôvodné miesto, na Námestie Ľudovíta Štúra?

„Nie som o tom presvedčený, určite by mala mať v priestore Bratislavy významné miesto, no pasuje mi to skôr na hrad, kde bolo dejisko najvýznamnejšieho tereziánskeho obdobia."

Od roku 2005 pracujete na magistráte, od 2006 dokonca ako vedúci oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta. Nemohli ste už z tejto pozície regulovať výstavbu v meste?

„Riadili sme sa územným plánom, ktorý bol vypracovaný pred mojím príchodom. Územný plán je zákon, ovplyvňovať výstavbu svojimi názormi som mohol len v rámci platnej regulácie. Keď niekto podá žiadosť a má na to právo, my nemôžeme nevydať stanovisko."

Nedalo sa výstavbu inak korigovať?

„Požadovali sme napríklad doplniť zákresy navrhovaných objektov do fotografií, aby sme vedeli objektívne posúdiť stavbu. No investori predložia také priestorové pohľady, ktoré tú stavbu predávajú. Začali sme pracovať na tom, aby sme mali k dispozícii 3D model mesta. Každý väčší investičný zámer sme potom vložili do tohto 3D modelu, kde sa dala vkladaná hmota a vyvolané priestorové javy ďaleko objektívnejšie posúdiť. Na mnohé nevhodné vstupy do územia sme upozorňovali, no zbytočne. Napríklad veža Auparku."

auparktower_res.jpg

Ako to bolo s jej schvaľovaním?

„ V zákresoch sme preukázali, že keď stojíte na spodnom nádvorí Hradu, ste v jednej osi s pylónom Nového Mostu a hneď za ním navrhovanej veže Auparku, konečný efekt bude jeden akoby veľký bilbord – na pozadí veže Auparku bude pylón Nového mostu."

Nedalo sa s tým nič urobiť?

„Po vložení do 3D modelu mesta, sme upozorňovali, ako to bude vyzerať. Predložili sme zábery, že aj z podchodu Michalskej brány ponad strechy Starého mesta bude vidno vežu Auparku, no nemali sme zákonné možnosti to zmeniť, mestská časť povolila výstavbu napriek protestom mesta. Riešilo by to asi v tomto prípade právo veta hlavného architekta, no nie je to jednoduché, aj právo veta môže byť právne napadnuteľné."

Pán Šlachta spomínal, že veľakrát bol pri vydávaní stanovísk obchádzaný.

„Vyjadrovať sa na urbanistických komisiách mohol, tak ako všetci členovia, otázka však je, či bol jeho názor vždy akceptovaný. Pravidelne sme sa ako komisia stretávali a preberali sme nové stavby, niektoré prešli a niektoré nie. "

Keď neuspejete v súťaži na hlavného architekta, ostanete ďalej pracovať na magistráte na doterajšom mieste?

„V tej pozícii, čo som bol doteraz, to ani nie je možné, lebo medzičasom som odovzdal funkciu kolegyni, no pokiaľ by som ostal na magistráte, chcem byť v rovine územného plánu, lebo som urbanista."

Jeden z neúspešných kandidátov na hlavného architekta vás označil za nominanta, ktorého podporujú pravicoví poslanci. Začali ste pracovať ešte za vedenia Andreja Ďurkovského. Ako to vnímate?

„Vždy som volil pravicu, nikdy som však nebol v žiadnej strane. Chcem robiť nestranne."

Nerobí vám problém robiť ako pravicovému človeku pre ľavicové vedenie mesta?

„V odbornom výkone v tom problém nevidím, nemal by v tom byť rozdiel. Myslím, že pán Ftáčnik nemá v tomto smere problém spolupracovať s opozíciou."

vhrdy_res.jpgVladimír Hrdý. Po dlhoročnej súkromnej praxi začal v roku 2005 pracovať pre hlavné mesto. Od roku 2006 je vedúcim oddelenia územného plánovania a rozvoja mesta a od roku 2009 vedúci koordinácie územných systémov. V Bratislave pracoval napríklad na projekte Mosta Apollo či podzemných garáží na Uršulínskej. Ako hlavný architekt by chcel riešiť aj dopravu, ktorá podľa neho zahlcuje mesto. Vraví, že je nutné rýchlo dobudovať takzvaný nultý okruh okolo mesta.

FOTO SME-GABRIEL KUCTA

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 8 240
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 8 019
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 408
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 267
  5. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 2 264
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 121
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 637
  8. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 1 227
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 196
  10. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 873