Keď som v piatok poobede v centre Bratislavy uvidel plagát informujúci o otváracom koncerte Kultúrneho leta 2002 s účinkujúcou Cappellou Istropolitanou a s dvoma dielami Petra Breinera na programe, veľmi som sa potešil v očakávaní nevšedného kultúrneho zážitku. No moja radosť trvala len krátko.
V pokladnici Primaciálneho paláca ma vyrozumeli, že ide o podujatie určené iba pre pozvaných hostí, a keďže nepatrím medzi šťastných držiteľov pozvánok, na koncerte sa nebudem môcť zúčastniť.
Napadá mi v tejto súvislosti niekoľko otázok.
Do akej miery je u nás zákonné robiť súkromné večierky z peňazí daňových poplatníkov? Alebo sú zdroje, ktorými disponuje Mestské kultúrne stredisko, čisto súkromného charakteru, neverejné? To hádam len nie!
Vylúčiť verejnosť z rokovania Rady obrany štátu alebo dozorného orgánu akciovej spoločnosti sa mi zdá potrebné a správne. Ale koncert financovaný z verejných zdrojov s vylúčením verejnosti? To čo má znamenať?!
Mohli by mi (nám) zodpovední úradníci Mestského kultúrneho strediska v Bratislave a Ministerstva kultúry SR objasniť „posolstvo“ piatkového neverejného koncertu, vysvetliť účel takto vynaložených prostriedkov a prípadne vyvrátiť podozrenie z nezákonného postupu pri vykonávaní svojich funkcií?
A na záver ešte niečo: Ak by mi náhodou na budúci rok chceli usporiadatelia Kultúrneho leta poslať pozvánku na otvárací koncert, nech to nerobia, aj tak by som nešiel. Považoval by som totiž svoju účasť za etický prehrešok, za podporu klientelizmu, elitárstva, nezákonnosti a nekultúrnosti.
Autor: Ing. EDUARD BURIAN
