Preto možno viac ako v iných mestách sme dotknutí, ak sa niekto spomedzi nás vymedzuje a správaním nám naznačuje, že pre neho neplatia tie isté pravidlá ako pre nás obyčajných Bratislavčanov.
Väčšina z nás nerozumie architektúre a urbanizmu, lebo sme ich nemali kde zažiť.
Teoreticky vieme, že všetko staré netreba zbúrať a mrakodrapy sa nehodia všade, ale na čiernych stavbách nás doteraz najviac fascinovala možnosť kritizovať ľudí, ktorí sú inak nedotknuteľní.
A sme vďační, ak sa raz za čas ukáže, že aspoň v najvypuklejších prípadoch musia aj silní ustúpiť.
Skleník na ochranu stravníkov pred vetrom a dažďom na balkóne Le Monde bol taký nemožný, že pri pohľade naň okoloidúcich muselo skôr napadať, že tam pestujú paradajky, nie prevádzkujú reštauráciu pre vyberanú
klientelu.
Ešte viac šokovala reakcia úradov, ktoré tentoraz nehľadali vysvetlenie, prečo sa s tým nedá nič robiť.
Le Monde sa zľakol a dal skleník odmontovať. Minimálne do jesene sa tak môžeme tešiť, že rovnaké pravidlá ako pre iných platia aj pre vplyvných podnikateľov Lazára a Beljajeva.
Odvaha úradníkov je nákazlivá. Nový starosta Nového Mesta si opakovane dal záležať, aby ukázal, že heliport na Širokého novom hoteli nepovolí.
Váhu tohto počinu neznižuje ani fakt, že stavebník o to ani reálne nepožiadal. Na začiatok stačia aj správne trafené gestá. © SME
