Pedagóg a „meditačný maliar“ Josef Albers na pozadí svojich obrazov „grafickej tektonickej izolácie“ z roku 1942. Výstavu jeho diel nájdete do 15. septembra v Múzeu Milana Dobeša na Zámočníckej ulici. FOTO – ARCHÍV
Múzeum Milana Dobeša na Zámočníckej 13 sa do 15. septembra pýši výstavou Josefa Albersa, ktorého medzinárodná kariéra sa začala odvíjať v nemeckej umelecko-experimentálnej škole Bauhaus. Ideovo sa snažila dosiahnuť zjednotenie technickosti a umeleckosti diela.
Albers pred nacistami odišiel do USA
Keď v roku 1933 nacisti zatvorili školu, medzi prvými odišiel do USA. Tu začal pracovať v slávnej Black Mountain College v Ashville. Škola znamenala najväčší prínos pre písanie histórie amerického umenia 20. storočia. Albers bol vynikajúcim pedagógom, pri vyučovaní aplikoval metódu „pokusov a chýb“. Vedel študentom odovzdať svoje hlboké vedomosti o technických aspektoch umeleckej tvorby, pričom dával pozor, aby nezničil ich tvorivú individualitu a spontánnosť.
Invencia a umelecká impotencia
Študentovi, ktorý si k nemu prišiel po radu, povedal: „Chcete maľovať, však? Najprv si vyrežte jazyk, lebo od tejto chvíle bude štetec vaším jediným vyjadrovacím prostriedkom.“
Nebál sa myslenia a plánovania v tvorbe. Myšlienka, že prvá skica je pre svoju invenciu neopakovateľná. Bola podľa neho priznaním umeleckej impotencie.
Dôraz, ktorý Albers kládol na racionálne myslenie pri tvorbe, bol založený na viere v individuálnu intuíciu a intelektuálne zdroje jednotlivca. Jeho myšlienky vychádzali z tvorivých skúseností, jeho umelecký prejav je prenikavý a formálne úsporný.
Pocta štvorcu – jedlo vlastného ošiaľu
Albers bol slávnym maliarom a grafikom, ale najobdivovanejšie je dielo, ktoré vytvoril na sklonku života. Ide o série obrazov Pocta štvorcu či cyklus obrazov Varianty. Pocta štvorcu je vlastne obraz niekoľkých štvorcov vpísaných do seba, ktorých veľkosť má presné, matematicky odlišné rozmery. Vzniknutá symetrická kompozícia nie je nudne sústredná a vyžaduje trpezlivé oko, ktoré musí odhaliť, ako do obrazu vstúpiť a opäť z neho vystúpiť.
Pocta štvorcu bola pre Albersa „jedlom servírovaným vlastnému ošiaľu farbou“. Kvázi koncentrické štvorce sú napríklad farebne vedľa seba ladené tak, že sa farby môžu krížiť alebo prestupovať. Vytváral kompozície, pri ktorých sa štyri farby vnímajú ako tri či dokonca dve.
Farba sa správa ako človek
Albers sa vyžíval v študovaní klamlivosti zmyslov. Fascinovalo ho, že farba sa správa ako človek – snaží sa o sebarealizáciu a pokúša sa nájsť svoje miesto vo vzťahu k ostatným farbám. Farba teda musí byť spojením charakteru indivídua a člena komunity.
Cyklus Pocty je zaujímavý ako štúdia techniky. V podstate ide o nanášanie niekoľkých vrstiev podkladu čínskej bielej a potom aplikuje farby priamo z tuby, nikdy ich nemieša. Miešanie považuje za redukciu intenzity farby a svetla. Albers pomenoval väčšinu svojich Pôct názvami činnosti ukrytej v obraze: Modrá sa pohybuje dovnútra, Dýchanie, Žiarenie.
Súťaž so sebou samým
Ak vám nič nehovorí Malevičov Štvorec, pravdepodobne vám oveľa viac nepovie ani Albersovo umenie. On sám zostal v spomienkach svojich študentov a obdivovateľov umelcom hľadajúcim maximálnu, ale nevšednú jednoduchosť. Nezaujímali ho témy, ale otázky a odpovede na ne. „Keď maľujem alebo konštruujem, usilujem sa rozvinúť vizuálnu artikuláciu. Vtedy nemyslím na abstrakciu alebo výraz. Nehľadám nijaké -izmy či momentálnu módu. Vo svojej práci nachádzam uspokojenie v súťažení so sebou samým,“ hovorieval Josef Albers, podľa ktorého hlavným účelom jeho tvorby bolo vytvoriť „meditačné maľby dvadsiateho storočia“.
Autor: MILADA ČECHOVÁmilada.cechova@gpp.sk
