Do 18. augusta budúceho roka musí hlavné mesto splatiť úver vo výške 10,95 miliardy jenov, čiže okolo 4,1 miliardy korún, ktorý prijalo v auguste 2000. Použije pritom vlastné zdroje a nové financovanie. Podľa primátora Jozefa Moravčíka časť prostriedkov mesto získa z predaja majetkových podielov v Istrobanke, vo vodárenskej spoločnosti a z výnosov z predaja nehnuteľného majetku mesta na Pribinovej a v Podhradí. Financie z predaja podielu v Istrobanke už mesto má na svojich účtoch. Problémom je určenie objemu peňazí a termín ich pripísania na účet hlavného mesta z predaja majetkového podielu vo vodárenskej spoločnosti a predaja nehnuteľného majetku. Predpokladaný výnos by mohol dosiahnuť 1,5 až 2 miliardy korún.
Refinancovanie časti dlhu novým úverom prípadne emisiou obligácií by malo byť v objeme zhruba 2 miliardy korún. Podľa Moravčíka by mohli byť tieto financie získané v jenoch alebo slovenských korunách, financovanie v eurách alebo amerických dolároch nepovažuje za veľmi reálne, pretože hlavné mesto nemá rating použiteľný pri financovaní v týchto menách. ä
Výhodou jenov je relatívne bezproblémové zabezpečenie financovania v požadovanom objeme a nízka úroková sadzba, ktorá pozitívne vplýva na výdavky hlavného mesta v oblasti úrokových nákladov. Potenciálnych aranžérov emisie osloví vedenie Bratislavy pravdepodobne už koncom tohto roka a na základe predložených ponúk by malo vybrať partnera najneskôr do februára 2003.
Keďže v súčasnosti niemožno určiť výmenný kurz slovenských korún a jenov v termíne splatnosti úveru, ani objem finančných prostriedkov na účtoch hlavného mesta k tomuto termínu, za najvýhodnejšiu štruktúru zabezpečenia zdrojov považuje vedenie Bratislavy kombináciu emisie obligácií, prípadne prijatie úveru v jenoch alebo eurách v objeme asi 2 miliardy korún, použitie zdrojov z predaja majetku a dlhodobý úver v slovenských korunách, ktorý doplní potrebné finančné prostriedky na splatenie úveru. (sita)
