Súčasťou kostola v Ružinove je veža, ktorá symbolizuje zopäté ruky. Pri stavbe kostolov je práve symobolika pre farníkov najdôležitejšia. Architekti však s použitím symbolov pri stavbe kostolov nechcú vždy súhlasiť.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Keď sa architekt pustí do stavby kostola, musí počítať s nedostatkom prostriedkov, nedotiahnutím stavby pre nedostatok peňazí a predlžovaním času, kým uvidí svoje dielo stáť.
Nad nákresmi budúcej podoby kostola sa názory architektov s názormi investorov – farníkov často rozchádzajú. Aj napriek tomu projektovať kostol znamená pre niektorých architektov vrchol tvorby.
Predstavitelia cirkvi chcú mať kostol plný symbolov, vyzdobených oltárov, dekorovaný interiér. Architekti, naopak, vidia moderný kostol čistý, jednoduchý a plný svetla.
Ružinovský kostol je plný symbolov
Príkladom kostola so symbolmi je ružinovský rímskokatolícky stánok Boží. Vyzdobený oltár predstavuje žriedlo milosti, krstiteľnica zase Mojžišov prútený košík, vstupná veža pred kostolom zopäté ruky v modlitbe.
„Veriaci trpia na symboliku, pretože im umožňuje identifikáciu,“ povedal doc. Ing. arch. Ján Bahna, „ľudia symbol prečítajú ľahšie. Architekti majú zložitejšiu reč, možno je menej čitateľná pre ľudí. Treba však vytvoriť takú atmosféru a prostredie, kde človek nebude cítiť potrebu niečo pridávať. Pre mňa je napríklad oltár stolom, nemusí byť vydekorovaný.“
Päťdesiat rokov v totalite bola zakonzervovaná aj cirkev. Informácie boli minimálne, a tak je sklon k zdobeniu prirodzenou reakciou a prejavom primitivizmu. Ľudia doteraz nemali kde vidieť moderný kostol. „Môj názor je, že sakrálna stavba má zapôsobiť priestorom na vnímanie ducha,“ dodáva architekt Bahna.
Jeden zaujímavý zvonka, iný vnútri
Nové moderné kostoly sa po revolúcii začali stavať aj u nás. Väčšinou zo zbierok farníkov alebo s prispením zahraničných sponzorov. Štát dal málokedy.
V Bratislave v duchu modernej architektúry stojí Kostol saleziánov na Miletičovej ulici. Jeho autormi sú manželia Weberovci, ktorí sú skúsenými a rozhľadenými architektmi a do problematiky sakrálnych stavieb vnášajú svetové názory.
Ružinovský kostol je zaujímavou stavbou zvonka, interiér však nepôsobí dobre. Naopak je to v Kostole sv. Františka v Karlovej Vsi – zatiaľ čo zvonka pripomína blok atómovej elektrárne, vnútri pôsobí upokojujúco. Jeho autor profesor Justus Dahinden zo Švajčiarska v podobnom duchu stavia vo Švajčiarsku, ale aj v Afrike, interiér pritom vždy predbieha exteriér.
Modernou architektúrou a striedmosťou je charakteristický kostol na Teplickej ulici a ešte jeden nový kostol sa stavia na Záluhách. Nová je aj budova Evanjelickej bohosloveckej fakulty na Bartókovej ulici, ktorú otvorili pred tromi rokmi. Je to účelová, ekonomická a moderná stavba. Pred objektom sa týči modrá veža, v noci svieti a signalizuje okoliu pokoj.
Minulý týždeň bola na fakulte architektúry medzinárodná konferencia, ktorá v problematike sakrálnych stavieb dala priestor všetkým stranám. Zúčastnili sa na nej architekti, farári, pamiatkari, ale aj pracovníci samosprávy. Okrem architektúry sa diskutovalo aj o akustike, klimatizácii a sanácii sakrálnych stavieb.
INGRID DROZDÍKOVÁ
