Chrústov bude o rok ešte viac

Okrem komárov akoby sa s horúčavami v Bratislave premnožili chrústy. Nemotorné chrobáky často pristanú vo vlasoch ľudí a vystrašia ich. „Chrústy nie sú pre ľudí nebezpečné, aj keď sa niekedy môžu dostať do vlasov, ale človeka neuhryznú,“ hovorí Slavo Vongrej zo Štátnej ochrany prírody.

„Do vlasov chrústy vletia preto, lebo dobre nevidia. Lietajú väčšinou po súmraku. Namiesto celistvého obrazu, aký vidíme my ľudia, cicavce a vtáky, chrústy vidia obraz zložený z mnohých menších obrázkov. Ich schopnosť manévrovať nie je veľká, ľahko vrazia do rastliny alebo do človeka. Iný hmyz zasa priťahujú farby či svetlo. Napríklad muchu priťahuje žltá farba,“ hovorí Zbyšek Šustek z Ústavu zoológie SAV.

Podľa odborníkov chrústy v meste nie sú premnožené. Týchto chrobákov je viac každé štyri roky. Populácia chrústov bude podľa Dušana Valachoviča kulminovať na budúci rok.

Chrústov je na Slovensku asi 14 druhov, viaceré patria medzi vzácne. V 60. rokoch populácia chrústa obyčajného veľmi klesla. Lesníci a poľnohospodári ich ničili postrekmi, ohrozovali ich pesticídy a umelé hnojivá. Neprospievala im ani hlboká orba, pretože práve v oráčine prebieha ich larválny vývin.

V oblasti Európy, severnej Afriky, severnej Ázie a na Arabskom polostrove žije vyše 200 druhov chrústov. V mestách žijú najmä v parkoch a záhradách. Každý druh sa objavuje, keď teplota vystúpi preň do optimálnej výšky. Na jar, koncom apríla a v máji, lietajú hlavne veľké chrústy – obyčajný či pagaštanový. Teraz lieta najmä pásikavý a jarný chrúst a koncom júla a v auguste lietajú malé chrústy letné. Keď sa skončí pre ne výhodné „tepelné“ obdobie, chrústy zahynú. Ich larva sa vyvíja tri až päť rokov, podľa toho, ako je teplo. Ak je tuhá zima, nemusí sa chrúst vôbec vyliahnuť. (haj)