Dobre to vidno už na tom, ako boli napríklad postavené budovy Slovenskej národnej galérie aj Slovenského národného divadla. Časť SNG známa ako premostenie fungovala iba dvadsaťštyri rokov, čo je na stavbu zúfalo málo.
Ešte zúfalejšie je, že od zatvorenia tohto priestoru pre havarijný stav uplynulo ďalších desať rokov. Stále chátra, ale pokračujú najmä debaty o vonkajšej podobe.
Jej zástancovia (medzi ktorými je veľa cudzincov) oceňujú originálnosť architektonického riešenia, tí druhí (väčšinou domáci) si naopak myslia, že ide o komunistický paškvil, ktorý dokonal znásilnenie genia loci nábrežia starej Bratislavy.
Viac než o fasáde a podobe rekonštrukcie by sa malo debatovať o tom, na čo má vlastne premostenie SNG v budúcnosti slúžiť.
Riaditeľka galérie by tam rada videla súčasné umenie, ale to by malo byť najmä úlohou Kunsthalle.
Veľký samostatný priestor pre súčasnú tvorbu a umenie nových médií Bratislave zúfalo chýba, čo ju tiež odlišuje od hlavných miest susedných štátov.
Druhou kľúčovou otázkou je, kde na to zobrať.
Ale keď dokázali viacero priestorov pre súčasné umenie vytvoriť nielen vo Viedni, ale aj v Linci, Kremse či dokonca v malom Hainburgu, mohlo by sa to podariť aj v Bratislave. Teda, ak chce byť modernou metropolou strednej Európy a nie provinciou. Spoliehaním sa iba na peniaze z ministerstva kultúry to celkom určite nepôjde.
