Na bratislavských cestách dominujú autá. Cyklisti im nie sú rovnocennými partnermi ani zďaleka.
BRATISLAVA. Väčšina zo 102 kilometrov cyklotrás v Bratislave je skôr rekreačného charakteru. Nadväzujú na vyznačené trasy v okolí - na Záhorí, v Rakúsku, Podunajsku a v Malých Karpatoch.
Využívať bicykel na každodenné presuny po meste je však niečo iné, ako víkendová rekreácia. Adrenalín si však užívajú nielen denní, ale aj víkendoví cyklisti, ktorí sa chcú cez mesto dostať do lesoparku alebo do Devína, teda na miesta ktorým chýbajú cyklistické prepojenia, a obyvatelia Ružinova, Starého Mesta, Nového Mesta či Rače. Snáď najviac cyklociest má Petržalka, ale aj z nich mnohé nie sú v najlepšom stave.
Trasy nie sú prepojené
„Hlavným problémom v Bratislave je neprepojenosť a slabé značenie cyklotrás," hovorí Patrik Martin zo združenia CityBa. Cyklisti tak musia využívať chodníky alebo cesty pre autá. Riskanté sú pre cyklistov podľa jeho slov veľké križovatky ako Trnavské mýto, Patrónka, alebo križovanie cyklotrasy popri Chorvátskom ramene s Rusovskou cestou.
Primátor Milan Ftáčnik sľúbil vybudovať aspoň štyri nové cyklotrasy a zriadil komisiu pre cyklistickú dopravu. O aké projekty pôjde, zatiaľ nie je jasné. „Dnes ešte nie je možné pomenovať detailne trasy a projekty, ktoré mesto podporí. Tie majú vzísť z práce cyklokomisie," povedal hovorca magistrátu Michal Stuška.
Mesto je výrazne zadĺžené, čo sa pochopiteľne odrazí aj na rozvoji cyklotrás. „Primátor na stretnutí cyklozdružení vyjadril, že sa budú hľadať riešenia, ale jednoduché a finančne menej náročné," povedala Katarína Szabová zo Správy telovýchovných a rekreačných zariadení (StaRZ).
Znamená to ísť cestou vymedzenia pruhov pre cyklistov v rámci existujúcich komunikácií pre peších alebo pre autá. Neuralgické body mestských cyklotrás, akými sú Mlynská Dolina, križovatka Habánsky mlyn – Patrónka, Devínska cesta alebo Viedenská cesta to však nevyrieši. „Projektové riešenia existujú, ale ide o technicky a finančne najnáročnejšie úseky," hovorí Szabová.
Riešenia sú, ale náročné
Návrh umiestnenia cyklotrasy cez Mlynskú dolinu v časti Botanická záhrada - Staré Grunty uvažoval využiť jestvujúcu účelovú komunikáciu. Problémom je križovanie cez výjazdovú komunikáciu na diaľnicu D2,s tým nesúhlasil správca, t.j. Národná diaľničná spoločnosť. Zatiaľ jediným riešením je nadúrovňové, resp. podúrovňové riešenie alebo svetelná signalizácia.
Na ďalšom úseku Habánsky mlyn – Patrónka smerom k lesoparku, je obmedzený priestor a náročný terén, ktorý si vyžaduje pre cyklotrasu vybudovať konzoly a oporné múry. „Projekt existuje, podali sme žiadosť na územné rozhodnutie," hovorí Szabová.
Nedokončený úsek Dunajskej cyklistickej cesty na Viedenskej ceste smerom na hrádzu je zas finančne náročný a zároveň vyvstala otázka riešenia zobojsmernenia cesty pre cyklistov na inak jednosmernej ulici. Riešením do budúcnosti by podľa architekty bolo vylúčenie motorových vozidiel z komunikácie a jej určenie pre peších a cyklistov.
Začať sa dá spoločne
O zlepšenie podmienok pre cyklistov sa snažia cyklisti organizovaním pravidelnej hromadnej jazdy mestom. Takzvaná Critical mass sa koná posledný piatok v mesiaci. Marcovej sa zúčastnilo 150 cyklistov. „Je to vhodná možnosť aj pre toho, kto chce začať jazdiť po meste na bicykli. Takto si to môže vyskúšať v skupine," hovorí Patrik Martin zo združenia CityBa.
Župa chce najmä cyklomost do Rakúska a nové Záhorie
Už na jar budúceho roka majú byť cyklotrasy farebnejšie.
BRATISLAVA. Na budúci rok by sa malo dať dostať do Rakúska po novom cyklomoste, na spevnených cestách Moravskej cyklotrasy chcú zasa sprístupniť staré vojenské bunkre. Bratislavský samosprávny kraj má 683 kilometrov vyznačených cyklotrás, pribudnúť majú ďalšie.
Hranice sú výhodou
Súčasťou medzinárodnej európskej siete cyklotrás EuroVelo je aj Dunajská cyklistická cesta.Na naše územie prichádza na hraničný priechod Petržalka/Berg, prechádza po petržalskejstrane Dunaja a pokračuje do Maďarska cezhraničný priechod Čunovo/Rajka.
Slovenská časťDunajskej cyklistickej cesty sa pri Prístavnom moste sa rozdeľuje na dve vetvy. Po obochbrehoch Dunaja potom pokračuje až do Gabčíkova.
Druhou je Cesta železnej opony od hraničného priechodu Hohenau / Moravský Svätý Ján –povedie až pod Petržalku, kde sa vráti na rakúsku stranu. Pri tejto cyklotrase sa obnovia ajbývalé vojenské bunkre.
Práve blízkosť hraníc s Rakúskom a Maďarskom je pre cyklistov výhodou. „Štáty súvzájomne prepojené, nie je problém sa dostať i do Česka. Cyklomost zlepší prepojenie na sieťcyklotrás v Dolnom Rakúsku," hovorí Ladislav Findl z úradu bratislavskej župy.
Župa chce sprístupniť aj vojenské obvody Záhorie a Turecký vrch – pre cyklistov mávzniknúť približne 90 kilometrov nových trás.
Nový začiatok na jar
Výstavba cyklomosta na hranici s Rakúskom by sa mala začať na jeseň, hotový má byť najar budúceho roka. „Záleží na tom, či výberové konanie nebude opäť pozastavené, alebozrušené," hovorí Findl.
Rovnako na jar budúceho roka by sa mali začať práce na revitalizácii deviatich vojenskýchbunkrov.
„Na budúci rok sa plánuje obnova povrchu a infraštruktúry Moravskej cyklistickej cesty a výstavba cyklistického chodníka medzi Račou, Vajnormi a Svätým Jurom," informoval Findl.
Teraz župa obnovuje a dopĺňa cykloznačenie na Moravskej cyklistickej ceste. (vju)
Cyklisti navrhli úpravy v centre
Návrhy Cyklokoalície Starému Mestu zostali zatiaľ bez odozvy.
STARÉ MESTO. Odstrániť niektoré kvetináče alebo reklamné pútače, vyznačiť pruhy aj niekoľko náročnejšich zmien v Starom Meste navrhujú aktivisti zo združenia Cyklokoalícia.
Navrhnuté úpravy by cyklistom uľahčili prejazd cez Námestie SNP, Kapucínsku, Obchodnú, Mariánsku či Židovskú ulicu. Svoje návrhy na zlepšenie podmienok pre cyklistov adresovali začiatkom roka miestnemu úradu. „Napriek prísľubom zostal zo strany Starého Mesta dokument zatiaľ bez odpovede," povedal Daniel Duriš, jeden z jeho tvorcov.
„Dopravná komisia zastupiteľstva bude o návrhoch Cyklokoalície rokovať približne v polovici apríla. Na zasadnutie budú pozvaní aj zástupcovia Cyklokoalície," informoval hovorca Starého Mesta Tomáš Halán.
(vju, hud)
Jazdia po chodníkoch aj v protismere
Mestská cyklistika sa rozvíja len pomaly. Bratislavčania sa chcú bicyklovať, ukázal prieskum.
BRATISLAVA. Bratislavčania si sadajú na bicykel v meste aj napriek slabej infraštruktúre. Bicyklovali by sa viac, ak by sa podmienky pre nich zlepšili, vyplýva z prieskumu združenia Cyklokoalícia.
Bicyklisti v meste využívajú existujúce cyklotrasy, ale až 60 percent z 505 opýtaných cyklistov jazdí po cestách pre autá a po chodníkoch. Nemajú problém vojsť ani do protismeru v jednosmerke.
Ako dôvod uvádzajú, že obchádzka by bola príliš dlhá alebo by viedla cez vyťaženú dopravnú tepnu. V zahraničí je vjazd cyklistom do protismeru jednosmerných ulíc povolený.
Cyklistické nábrežie
Z Bratislavčanov až 71-percent jazdí po nábreží. Na prejazd cez Dunaj cyklisti využívajú najviac Nový most.
Často bicykle križujú aj Námestie SNP, Kamenné námestie a Obchodnú. V Petržalke využívajú cyklisti najmä trasu popri Chorvátskom ramene.
„Výhodu majú mestské časti, ktoré ležia blízko hlavnej tepny pri Dunaji – Karlova Ves, Petržalka, Ružinov či Podunajské Biskupice. Doprava z týchto mestských častí do centra je zväčša možná takmer celý čas po cyklochodníkoch," povedal Daniel Duriš z Cyklokoalície.
Problém s parkovaním
Takmer všetci opýtaní by uvítali viac cyklotrás a chýbajú im najmä bezpečné priechody cez križovatky.
Problémom sú aj stojany. Je ich málo a tak je väčšina odkázaná pripútať bicykle
o zábradlia či smetné koše.
Kristína Hudeková
