BERNOLÁKOVO. Je krátko pred obedom, keď vchádzame do Bernolákova (okres Senec). V obci vládne pokoj. V bočnej uličke vidno poštárku na bicykli.
Z hlavnej cesty zbadáme novú zástavbu. Chceme k nej zamieriť, no chvíľu nám trvá, kým zistíme, že sa k nej dostaneme len okľukou. Od cesty k nej majú prístup len peší.
Ruch spojený s výstavbou
Okrem robotníkov niet široko-ďaleko nikoho. Chceme ísť ďalej, keď natrafíme na starší manželský pár. Práve sa vracia z nákupu. Pani Katarína (63) prezrádza, že v Bernolákove bývajú už 30 rokov.
Prílev nových obyvateľov je podľa jej slov na obci vidieť. „Prichádzajú sem najmä mladé rodiny."
Ruch si niektorí starousadlíci spájajú predovšetkým s výstavbou nových domov.
„Touto úzkou cestou, ktorá nie je prispôsobená na ťažké vozidlá, prechádzajú 12-metrové nákladiaky. Veď vidíte, ako je cesta prehnutá. To všetko sadlo," hovorí Katarína.
Ulica, ktorá nadväzuje na tú, kde Katarína býva, je súkromná. Majitelia priľahlých domov si ju vybudovali za vlastné peniaze. „Neprajú si, aby tadiaľ niekto cudzí prechádzal." Upozorňuje na to aj dopravná značka „Súkromný pozemok. Vstup zakázaný".
Súkromná ulica vyúsťuje na cestu, ktorá vedie do Novej Dedinky. Teoreticky by sa dala využiť ako skratka. V praxi však pred ňou ľudia odbočia a obchádzajú menší obytný blok.
Najhoršie je dochádzanie
O pár minút stretávame mladú mamičku, ktorá tlačí kočík. Zhodou okolností prechádza súkromnou ulicou. Denisa (30) sa prisťahovala do Bernolákova z Bratislavy. Asi pred siedmimi rokmi.
„Chceli sme rodinný domček a priateľ pochádza odtiaľto," komentuje dôvod, prečo práve Bernolákovo. Vidiecke prostredie si pochvaľuje.
Ako najväčšie negatívum vníma dochádzanie za prácou. Pri presťahovaní sa do Bernolákova zostala pracovať v Bratislave.
„Bolo to dosť zlé. Kým som pracovala na zmeny, bolo to v poriadku." Cesta do hlavného mesta jej trvala desať minút. Zmeny však skončili. Dochádzanie jej zrazu zabralo hodinu.
„Skúšala som ísť o siedmej, o ôsmej či o deviatej. Bolo to úplne jedno, v každom čase bola dopravná špička."
Teraz si nevie návrat do práce práve pre tento dôvod predstaviť.
Mladá mamička sa chce poobhliadnuť aj po práci v neďalekom Senci. Veľké šance však tomu nedáva. V Bratislave pracuje aj jej priateľ. Našťastie na zmeny.
Za službami do mesta
Dilema čaká Denisu aj pri rozhodovaní, kam umiestniť dieťa do škôlky a potom do školy. „Keďže pochádzam z Bratislavy, je mi táto možnosť bližšia. Je to ale to dochádzanie."
Pokiaľ ide o služby, rodina si všetko vybavuje v Bratislave. To, že obec neponúka také služby ako mesto Denise, neprekáža. „Ak máte auto, nie je to problém."
Ako hovorí, výrazný posun v skvalitnení občianskej vybavenosti v obci nepostrehla. V nových lokalitách chýbajú podľa jej slov napríklad detské ihriská.
Denisa priznáva, že odchodom z mesta spohodlneli. Presťahovaním sa vzdialili napríklad aj kultúre či zábave. Do kina už nechodia tak často ako kedysi. „Samozrejme, v súčasnosti k tomu prispelo aj narodenie dieťaťa."
Rozhovor presunieme na tému susedských vzťahov. Denisa býva v lokalite, kde prevažujú mladé rodiny. Niektoré sa prisťahovali zďaleka, zo Žiliny či Popradu.
Denisa pozná len susedov, ktorí bývajú oproti. „Možno sa to zmení s príchodom jari, keď začnú ľudia chodiť von." Ostatných susedov veľmi nestretáva.
Mamička po chvíli prezrádza, že pôvodne bývali na tejto súkromnej ulici. „Je to super ulica. Všetci sa poznáme, aj sa stretávame." Susedské vzťahy stmelil problém s cestou. Jeden dom vyšla jej výstavba na 300-tisíc korún.
Víkendoví obyvatelia
Bernolákovo sa už prebudilo do života. Školáci sa míňajú so staršími, slnko vylákalo aj mamičky. Najrušnejšie je pri „kulturáku", ktorý sa obnovuje.
Na autobusovej zastávke sa dáme do reči s Jozefom (72). Tomu sa nepáči, že si tu niektorí postavia domy, zostanú bývať v Bratislave a sem chodia len na víkend. „Ak by sa sem neprihlásili na trvalý pobyt, ako starosta by som im nedal na výstavbu povolenie."
Jozefovi sa nezdá, že by bolo v uliciach vidno viac ľudí, najmä mladých rodín, ako kedysi. „Veď oni ani nevedia, kam majú ísť."
Pri tejto príležitosti spomína historický park pri kaštieli, ktorý premenili na golfové ihrisko. To bola podľa neho veľká chyba. „Teraz sa tam nedá dostať." Obec však podľa jeho slov nezaostáva. Obnovuje sa tu, aj buduje.
Sociologička: S prisťahovalcami sa mení aj štýl života v obcic
Z miest ubúda čoraz viac mladých ľudí a rodín. Sťahujú sa na vidiek, kde sú najmä lepšie možnosti lacnejšieho bývania. Nárast obyvateľov prináša tlak na viacero oblastí, s ktorým sa obce musia
vyrovnávať.
Život na vidieku získal v poslednom období na atraktivite. V obciach, ktoré sa nachádzajú len pár kilometrov od väčších miest, stúpa počet obyvateľov.
Bývanie na vidieku prináša ľuďom také výhody, ktoré im mesto ponúknuť nedokáže. Väzby na mesto napriek tomu nezanikajú.
Za lacnejším bývaním
Sociologička Katarína Moravanská zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) hovorí, že na vidiek odchádzajú mladé rodiny s vyšším sociálnym statusom, ktorý charakterizuje vyššie dosiahnuté vzdelanie a vyššie príjmy, ako má pôvodné obyvateľstvo.
„Sťahovanie do zázemia miest je charakteristické najmä pre mladšie vekové kategórie. Najvýraznejšie zastúpenie má veková kategória od 30 do 45 rokov. S týmito obyvateľmi prichádzajú aj deti v predškolskom a školskom veku.“
Za touto skupinou nasledujú mladí ľudia do 30 rokov. Moravanská vysvetľuje, že sťahovanie súvisí s pozíciou v životnom cykle.
„Noví obyvatelia patria zväčša do stredných až vyšších príjmových kategórií. To znamená, že sú schopní platiť hypotéku a náklady spojené spojené so získaním bývania a auto.“
Noví obyvatelia často zostávajú pracovať v meste, z ktorého sa odsťahovali. Auto je preto pre nich nevyhnutnosťou.
Mladí mieria na vidiek z viacerých dôvodov. „Ľudia oceňujú dostupnejšiu možnosť zabezpečiť si bývanie v rodinnom dome. Takisto tu nájdu aj lacnejšie byty,“ hovorí Moravanská.
Ako ďalšie dôvodmi uvádzajú zdravšie životné prostredie ako v meste, väčšie súkromie a takisto aj samotný spôsob vidieckeho života. Názory sa však podľa jej slov rôznia v závislosti od lokality a charakteru zástavby.
Problém pre obec i mesto
Sťahovanie obyvateľstva má rôzny dopady pre mestá a obce, sú však vzájomne prepojené. Čo je negatívum pre mesto, to je pozitívum pre obec. Migráciou sa v prvom rade mení sociálne prostredie v mestách aj v obciach.
„Hlavným prínosom sťahovania sa ľudí na vidiek je zvýšenie príjmov do obecných rozpočtov, zlepšenie vekovej a vzdelanostnej štruktúry a oživenie spoločenského diania v obciach,“ vymenováva Moravanská.
Naopak, v mestách počet obyvateľov ubúda, čo je v súčasnosti umocnené aj nízkou pôrodnosťou.
„Odchod obyvateľov je spojený s poklesom prímov z daní, ale aj s chátraním opusteným budov a vytváraním sociálne deprimovaných mestských štvrtí," poukazuje Moravanská.
Ako hovorí, migrácia špecifických vekových, vzdelanostných a ekonomických skupín obyvateľov do zázemia miest môže v určitých častiach miest znamenať hrozbu spoločenského úpadku.
S príchodom mladých rodín do obcí sa vyvíja tlak na ich sociálnu infraštruktúru. Ako Moravanská hovorí, zázemia miest s veľkým migračným ziskom a rýchlym nárastom počtu obyvateľov môžu čeliť problémom s kapacitou materských a základných škôl.
Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska hovorí aj o nápore na rozsah a kvalitu ponúkaných služieb či na dopravu. Problémom môžu byť aj možnosti aktívneho trávenia voľného času.
„Trend sťahovania však môže prispieť k zvýšeniu kvality či k zväčšeniu rozsahu poskytovaných alebo zabezpečovaných služieb,“ myslí si Kaliňák.
Ako ich vnímajú domáci
S prisťahovalcami sa viac či menej mení aj zloženie obcí. „Pod tlakom väčšieho počtu nových susedov sa mení aj štýl života obce, čo nie vždy musí vyhovovať pôvodným obyvateľom,“ hovorí Kaliňák.
Moravanská upozorňuje, že sociálno-demografické rozdiely medzi prisťahovalcami a starousadlíkmi môžu viesť k spoločenskej polarizácii.
„V jednotlivých obciach sú v tomto smere rozdiely rôzne veľké. K názoru o delení obce na novo a starousadlíkov sa výraznejšie prikláňali ľudia v bratislavskom regióne (okresy Senec, Pezinok, Malacky) a v obciach, kde sú tieto prírastky veľké.“
Vo výskume, ktorý bol zameraný na mieru angažovania sa prisťahovalcov, mali respondenti z uvedených okresov názor, že „obyvatelia, ktorí sa sem prisťahovali z mesta, tu len prespávajú“.
Moravanská hovorí o troch najčastejších príčinách delenia na novo- a starousadlíkov, ktoré vyplynuli z výskumu.
„Najvýraznejšie vystupuje faktor odlišného spôsobu života u prisťahovaných obyvateľov a starousadlíkov.
Ako druhý najčastejší dôvod sa uvádza rozličné štrukturálne zloženie pôvodného a prisťahovaného obyvateľstva. Na treťom mieste sa umiestnil faktor rôzne majetkové pomery.“
(ŽAJA)
Spýtali sme sa
O situácii v Bernolákove sme sa rozprávali so zástupcom starostu Stanislavom Bečicom.
Aká je v súčasnosti situácia vo vašej obci pokiaľ ide o počet obyvateľov?
- Počet obyvateľov skôr narastá, tiež pribudli nové stavebné lokality, kde prebiehajú výstavby rodinných domov a bytov.
Snažíte sa motivovať mladé rodiny, aby prišli bývať do vašej obce? Napríklad zlepšením služieb?
- Nakoľko sa obec nachádza blízko Bratislavy, je záujem o bývanie v Bernolákove. V obci je materská škola s kapacitou približne pre 220 detí, základná škola a základná umelecká škola. Služby sú taktiež na prijateľnej úrovni. Nachádza sa tu zdravotné stredisko a športový areál. Práve sa obnovuje centrum obce v okolí kultúrneho domu. Organizujeme rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Na poriadok v obci dohliada obecná polícia.
Ako na prisťahovaných reagujú domáci obyvatelia? V niektorých obciach majú totiž problém s tým, že prisťahovaní sa nevedia prispôsobiť životu v obci.
- Problémy sa vyskytujú aj v našej obci. Väčšinou je to zlé susedské spolunažívanie a možno nepochopenie poslania obce.
Dnes je trend, že ľudia odchádzajú z veľkých miest bývať do obcí. Je to pozitívum, že sa počty obyvateľov v obciach postupne zvyšujú?
- Samozrejme, pozitívum je to len vtedy, ak si aj trvalé pobyty zmenia z mesta na obec, nakoľko od toho sa odvíja aj prerozdelenie podielových daní pre obce. Veď rozpočet obce tvoria práve tieto dane a pri väčšom počte obyvateľstva potrebujeme aj vyšší objem finančných prostriedkov na chod a údržbu obce.⋌(MAM)lanku
(MAM)
