Áno, možno to nazvať aj potemkinovskou dedinou.
Ale priznajme si, rozmýšľame v súkromí inak? Odsudzujeme zvyk upratovať, lebo príde návšteva? Kladieme si doma otázku, prečo si návštevu vážime viac ako seba, ak sme pre ňu ochotní povysávať pedantnejšie ako inokedy a osprchovať sa, hoci je víkend?
Navyše, ak sa taká návšteva podarí a neurobí väčší bordel, ako bol predtým, tak si ten poriadok môžeme užívať aj pár obyčajných, nenávštevných dní.
No kým fasády možno prestriekať alebo prekryť nejakou reklamou a bezdomovcom vysvetliť, aby sa načas skryli, lebo pred návštevami sa tvárime, že u nás nebývajú, pouličná podvodnícka elita má iné záujmy ako my.
Podvodníci sa zvyčajne nepripájajú k etickým kódexom a keď to aj urobia, tak ako správni podvodníci kašlú na to, k čomu sa v nich zaviazali.
Diskusia o možnosti nastoliť slušnosť represiou patrí na policajné tlačovky, nie do serióznych novín.
Ak nám napríklad prekáža predstava, že fanúšikom budú taxikári zo stanice na štadión účtovať násobky bežnej ceny, môžeme pred nimi len varovať.
Napríklad tým, že na staniciach či na letisku postavíme veľké tabule s jednoduchým oznamom – koľko to stojí zvyčajne do centra či k štadiónu.
A hoci by tie tabule bolo možno treba nanovo osádzať aj párkrát za deň, určite by to obraz Bratislavy nepoškodilo.
