Zvieratá v Bratislave pochovávajú načierno

Bratislava nemá povolený cintorín pre domácich miláčikov, v Petržalke sú čierne hroby.

BRATISLAVA. V mestskom lesíku nad zoologickou záhradou by mohol vzniknúť zvierací cintorín. Psy, mačky a iné domáce zvieratá by tak mali svoje pomníky, pri ktorých by na nich mohli spomínať ich majitelia.

O zvieracom cintoríne hovorí Vladimír Kutka, riaditeľ mestských lesov. Do úvahy prichádzajú aj iné miesta, napríklad Dúbravka či oblasť nad Partizánskou lúkou.

„S oddelením územného plánovania magistrátu sme vytypovali aj ďalšie lokality," hovorí Kutka. Po rokovaniach na magistráte ich predložia primátorovi Milanovi Ftáčnikovi (nezávislý s podporou Smeru).

Dnes len nelegálne

V hlavnom meste nie je žiadne miesto, kde by bolo povolené pochovať domáce zviera.

Existuje len neoficiálne zvieracie pohrebisko v Petržalke medzi Malým a Veľkým Draždiakom, no je nelegálne a vedenie najväčšej mestskej časti hovorí o možnom hygienickom riziku. Ľudia tam začali zvieratá pochovávať asi pred piatimi rokmi.

Mesto tvrdí, že zámer cintorína pre zvieratá schvaľuje, no upozorňuje, že u nás nie sú ani zákony, podľa ktorých by sa riadili.

„Pri vytváraní týchto zariadení nebolo možné pokročiť, v legislatíve chýbajú jasne definované technické a hygienické podmienky," hovorí Daniela Rodinová z magistrátu. „Legislatíva o cintorínoch pozná len pojem ľudských ostatkov."

Cintoríny zvierat nie sú povinné

Rodinová dodala, že zo zákona zvieracie cintoríny obce zriaďovať nemusia. „Táto povinnosť sa týka len cintorínov pre ľudí. Zvieratá musia byť zneškodnené podľa zákona len v kafilérii."

Kutka vraví, že ľuďom v Bratislave možnosť pochovávania zvierat chýba. Domácich miláčikov teraz môžu odprevadiť len do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu na Botanickú ulicu. Za kafilérnu službu vyberá ústav podľa hmotnosti zvieraťa tri až 36 eur.

Odvoz mŕtvych zvierat do ústavu na Botanickú riešia aj niektorí veterinári, vtedy treba väčšinou platiť aj za dopravu a kuriéra.

Hrozba pri Draždiaku

Medzi Malým a Veľkým Draždiakom vo veľkej väčšine pochovávajú psov. Petržalské vedenie čiernymi psími pohrebmi nadšené nie je.

Zlegalizovanie pohrebov v tejto lokalite hovorkyňa mestskej časti Mária Grebeňová-Laczová vylučuje.

„Hrozila by kontaminácia spodných vôd, ktorých hladina je na tomto mieste vysoká."

Hovorkyňa tvrdí, že samospráva tieto psie pohreby doteraz ticho tolerovala, no situácia sa podľa Lacovej dostáva do neúnosného stavu. „Hrozia vážne hygienické a epidemiologické riziká."

FOTO SME - GABRIEL KUCHTA

Bajan: Vyčistenie je drahé

Pozemok, na ktorom sa rozmohli ilegálne pohreby, je mestský, Petržalka sa oň iba stará. Starosta Petržalky Vladimír Bajan (nezávislý) chce o „hrozbe medzi Draždiakmi" rokovať s Ftáčnikom. Vyčistenie lokality od mŕtvych zvieracích tiel by vraj bolo drahé.

Bajan bude s Ftáčnikom hovoriť aj o zriadení zvieracieho cintorína, Petržalku však z možných lokalít pre vysokú spodnú vodu vylúčil.

„V zahraničí je veľa príkladov, kde sú podobné cintoríny výnosnou komerčnou podnikateľskou činnosťou. Aj toto by mohla byť cesta, ako túto situáciu riešiť," vraví.

Hygienici hovoria, že v súvislosti s pochvávaním zvierat nie je dôvod na paniku. O zvieratá, ktoré ľudia pochovávajú, sa predtým starali a bývali očkované.

Hygienici: Infekcia nehrozí

Pri pohreboch zvierat majú hygienici aj mestská časť obavy len o možné znečistenie pitnej vody.

BRATISLAVA. Ak by mesto zriadilo zvierací cintorín, potrebovalo by povolenie hygienikov. Dodržiavať sa musí aj územný plán.

Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vraví, že hygienici doteraz takúto žiadosť nedostali.

Podobne ako vedenie Petržalky vraví o probléme so spodnou vodou. „Pri umiestňovaní cintorína je najdôležitejšie vylúčiť možnosť kontaminácie podzemnej vody látkami rozkladu živočíšneho tela.“

Infekciu z pochovaných psích tiel však Holíková vylučuje. „Problematiku šírenia infekčných ochorení nepovažujeme za pravdepodobnú, nakoľko pochovanie zvieraťa svedčí o dobrom vzťahu človeka k nemu. Takéto zviera je spravidla očkované a veterinárne kontrolované.“

Holíková upozorňuje, že okolo ľudských cintorínov síce býva ochranné pásmo, no podľa nej iba z etických dôvodov.

„Ide o to, aby prevádzka cintorína nebola rušená,“ vraví. „V prípade zvieracích cintorínov nie je potrebné určovať ochranné pásmo.“

Lucia Tkáčiková

Cintorín je iba jeden

Na Slovensku je zvierací cintorín pri Prievidzi a krematórium neďaleko Bratislavy.

BRATISLAVA. Pohreby zvierat sú vo svete bežné, prvý oficiálny zvierací cintorín vznikol už v 19. storočí. Na Slovensku funguje len jediný.

Volá sa podľa výzdoby na hrobe Kamienok a vznikol v roku 2007 v Šútovciach v okrese Prievidza neďaleko Bojníc. Okrem hrobov tam je aj urnový háj.

Povoleným zvieracím pohrebiskom je aj krematórium v priestoroch bývalého družstva v Jablonovom asi tridsať kilometrov od Bratislavy.

V Česku funguje už od roku 2003 podobné krematórium v Brne. Ponúka aj sledovanie kremácie online cez dve kamery – z obradnej aj kremačnej miestnosti.

Na webe sú aj viaceré virtuálne zvieracie cintoríny, kam ľudia pridávajú fotografie svojich mŕtvych zvierat.
Chýbajúci zvierací cintorín v Bratislave by mohol čiastočne nahradiť aj nový viedenský cintorín, ktorý plánujú otvoriť ešte tento rok v Zelenom parku. Majitelia sa budú môcť rozhodnúť či zviera spopolnia alebo pochovajú. Kompletný pohreb stojí najmenej 180 eur.

Cena slovenských pohrebných služieb pre zvieratá je rôzna, závisí od hmotnosti zvieraťa a aj od toho, či je potrebný prevoz. Podstatný je tiež výber rakvy či urny a rozhodnutie, či zviera pochovajú alebo spopolnia. Výdavky dosahujú sto až dvesto eur.

Lucia Tkáčková

Kde sa dá pochovávať