V hlavnom meste je registrovaných 290.000 automobilov a denne doň dochádza 160.000 osôb, chýbajú však napríklad odstavné plochy.
BRATISLAVA. Hlavnému mestu Bratislava by pomohlo, ak by sa diaľnica D4 - nultý okruh realizovala ako celok, nie rozdelená na časti. Výstavba nultého okruhu je stavebne aj finančne náročný projekt. Pre TASR to povedal bratislavský hlavný dopravný inžinier Tibor Schlosser.
"V tomto projekte má severné prepojenie v jednom variante tunel pod Malými Karpatmi od Rače s vyústením pri Stupave s dĺžkou niekoľko kilometrov, v inom variante sú to dva kratšie tunely. Je to skutočne náročná investícia," vysvetlil Schlosser. V južnej časti je navrhnutá diaľnica so 6 pruhmi. Ďalej sa rokuje o napojení diaľnice D4 na jednotlivé riadiály smerujúce priamo do Bratislavy, čím by sa prerozdelila doprava na hraniciach mesta, a nie vo vnútri mesta.
K dopravnej situácii v Bratislave sa vyjadril aj Igor Ripka zo spoločnosti Irdata, a to tento týždeň na dopravnej konferencii o Bratislave a regiónoch. Konštatoval, že v meste je veľa dopravných problémov.
"Stupeň motorizácie od roku 1990 dramaticky vzrástol. Je tu množstvo denne dochádzajúcich osôb. To množstvo svedčí o tom, že infraštruktúra Bratislavy je príliš dobrá, keď ich toľko dochádza," uviedol.
V hlavnom meste je registrovaných 290.000 automobilov a denne doň dochádza 160.000 osôb, chýbajú však napríklad odstavné plochy. Na margo stavebného boomu v Bratislave pred hospodárskou krízou Ripka poznamenal, že sa často stavali chaoticky veľké investičné celky a zodpovední pracovníci magistrátu boli pri ich schvaľovaní pod tlakom developérov.
