Budmerice a Literárny fond sú pohrobkom komunizmu, hovorí majiteľ piatich kníhkupectiev VLADIMÍR MICHAL. Spomína, že Artforum vymysleli u neho v obývačke ešte pred novembrom '89.
Pred pár dňami ste získali ocenenie Bratislavská čučoriedka v kategórii Idea a počin. Prekvapilo vás to?
„Veľmi, je to pocta predovšetkým pre Artforum. Chápem to ako uznanie, že sme významným miestom na kultúrnej mape Bratislavy."
Čo pre vás táto cena znamená?
„Je to jednak ocenenie spojené s Julom Satinským a jeho rodinou, pani Viera Satinská je náš pravidelný zákazník. A priradili sme sa k váženým ľuďom, ktorí majú niečo spoločné s literatúrou, napríklad k Tomášovi Janovicovi."
Ide o bratislavskú cenu. Ste Bratislavčanom?
„Nie som rodený Bratislavčan, ale som taký Slovák (smiech). Narodil som sa
v Banskej Štiavnici, takže sa cítim aj Štiavničanom, prvých osemnásť rokov som prežil v Žiline, takže sa cítim aj Žilinčanom, no odvtedy žijem v Bratislave, tak sa cítim aj Bratislavčanom. Som kozmopolita slovenského rozmeru."
Artforum organizuje aj sériu debát o Bratislave a kultúre. Prečo vás Bratislava zaujíma?
„Artforum je súčasťou tohto mesta a chce ním byť ešte viac. Tento rok nás v rámci podujatia zaujímajú skupinky mladých ľudí, ktorí zaujímavým spôsobom robia kultúrne veci späté s literatúrou."
V rámci čučoriedky vás ocenili za dvadsať rokov rozvíjania kníhkupectva Artforum. Ako vznikol nápad založiť kníhkupectvo?
„Bola to úplne iná doba. My sme sa do Bratislavy prisťahovali v máji '89, predtým sme tu prežili ešte študentské roky. V obývačke sme začali robiť stretnutia s priateľmi, viedli sa dlhé debaty o knihách, hudbe, obrazoch,
o našom vnímaní sveta. Revolúcia priniesla možnosť preniesť to z obývačky do verejného priestoru. Takže myšlienka vzniku kníhkupectva siaha ešte pred november '89."
Za dvadsať rokov sa veľa zmenilo, viaceré menšie kníhkupectvá zanikli, rozmohla sa sieť silných kníhkupectiev. Hrozil zánik aj vám?
„Hrozba je tu stále. Je to aktuálne. Kníhkupec je na Slovensku ohrozeným druhom."
Dá sa predávaním kníh uživiť?
„Dá, ale je to na hrane."
Majú siete veľkých kníhkupectiev napríklad v obchodných domoch vplyv
na vaše predajne?
„Je to úplne prirodzený vývoj. Stredný prúd, ktorý predstavuje tento typ kníhkupectiev, je veľmi silný a dominantný. My sme vždy boli svojím spôsobom kútovým hráčom. V zásade je to prirodzená situácia, trošku neprirodzené je, že na Slovensku je až príliš silná dominancia stredného prúdu."
Myslíte tým napríklad sieť Panta Rhei?
„Áno. Nie je to vyvážené, stredný prúd je silnejší, ako by mal byť, alebo tá protiváha je oveľa slabšia, ako by mala."
Ako vás zasiahla hospodárska kríza?
„Pre nás je väčším zásahom otvorenie obchodného centra s veľkým kníhkupectvom ako hospodárska kríza."
Ovplyvňuje vás presun literatúry na internet?
„To je trend. Aj my máme internetové kníhkupectvo."
Čo vám lepšie funguje – kamenné kníhkupectvo alebo internetové?
„Internetové kníhkupectvo sa rozvíja, kamenné si udržiava svoju úroveň."
Čítate blogy? Pomohol podľa vás internet autorom sa presadiť?
„Som pasívnym užívateľom internetu, na viac niet času. Využívam všetko od Facebooku po blogy. Jedným z dôležitých atribútov dobrého kníhkupca je byť informovaný, byť v strede vecí, ktoré sa dejú."
Môže vzniknúť z blogov aj kniha?
„My takú ideme vydať. Práve tento týždeň ju zadávame do tlače. Ide o knihu, ktorá je výberom z blogov Mira Kocúra, veľmi aktívneho a populárneho blogera."
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Koľko kníhkupectiev Artfora funguje na Slovensku?
„Artforum má päť kamenných a jedno internetové kníhkupectvo."
Cez pobočku v Prahe komunikujete s českými vydavateľmi, poznáte českú literárnu scénu. Predávajú sa knihy rozdielne, majú sa v Českej republike kníhkupci lepšie?
„V Česku oveľa lepšie ako u nás funguje literárny a kníhkupecký svet. Knihy sú oveľa viac prítomné v médiách, v diskusiách, v životoch ľudí."
Je za tým silnejšie podpora štátu?
„Myslím, že to s tým nesúvisí, na Slovensku a v Česku je, čo sa týka podpory vlády, situácia veľmi podobná a vyrovnaná. Rozdiel je v pestrejšom literárnom dianí, ktoré tvorí prirodzené podhubie, na ktoré potom nadväzujú kníhkupectvá a knihy, ktorých vychádza oveľa viac ako u nás."
Čím to je? Je to podľa vás aj o národe?
„Súvisí to s viacerými vecami, jednou z nich je napríklad tradícia. Čechy boli v Rakúsko-Uhorsku súčasťou tej západnej časti, Slovensko východnej. Akási deliaca čiara je stále na rieke Morave."
V predajni na Kozej, kde robíme tento rozhovor, máte tisíce kníh. Máte stále prehľad, čo sa deje v kníhkupectve?
„Pôsobím už dlhší čas v úlohe riaditeľa celej firmy, nestojím za pultom, no styk s knihami je moja každodenná radosť a povinnosť. Trávim tu pár chvíľ každý deň, najmä v piatok, keď prichádza najviac noviniek."
Ku kníhkupeckým aktivitám ste pridali aj vydávanie kníh. Ako si vyberáte autorov?
„V minulom roku sme vydali dvanásť kníh, tento rok by to mal byť dvojnásobok. Snažíme sa, aby to boli knihy dobré, ktoré spadajú do celého nasmerovania Artfora, do dobrodružstva myslenia."
Prvotinu Jacka Kerouaca More je môj brat, ste dokonca vydali skôr, ako sa to podarilo v USA. Ako sa tej knihe darí?
„Je to jedna z vecí, ktoré sa nám v minulom roku podarili. Vydanie tejto knihy aj jej predaj nám priniesli radosť."
Chcete vydávať aj slovenských autorov?
„Určite áno, aj tak činíme. Už sme vydali niekoľko kníh slovenských autorov, naposledy Bon voyage Zuzany Mojžišovej. A máme v edičnom pláne ďalších."
Kníhkupectvo, vydávanie kníh, no aj organizovanie besied a krstov. Akí významní spisovatelia sa už stretli v Artfore?
„Vystriedala sa tu celá plejáda slovenských autorov, mňa veľmi hlboko oslovila napríklad debata s Rudom Slobodom, vyvinula sa až v slovný súboj s Dušanom Mitanom, ktorý bol v hľadisku, a to sa natiahlo hlboko do noci. Alebo Robert Fulghum – pred spokojným podpisujúcim spisovateľom stál dlhý rad ľudí, pod pazuchou mali jeho knihy. Fascinujúci bol aj večer s Milanom Rúfusom, keď recitoval svoje básne. To bol silný zážitok."
Spisovatelia s v týchto dňoch sporia o to, či majú právo na tvorivé pobyty na štátnom zámku v Budmericiach za peniaze všetkých, ktorí povinne prispievajú do Literárneho fondu. Čo si o tom myslíte, majú na to spisovatelia nárok?
„Budmerice a Literárny fond sú pohrobkom toho, ako to fungovalo za komunizmu. No na druhej strane štát nevymyslel zatiaľ nič iné, čím by to nahradil. Bolo by dobré, keby na podporu tvorby fungovalo niečo flexibilnejšie a modernejšie, čo zodpovedá tejto dobe a trendom."
Prečítaj si viac o minifestivale Bratislava v Artfore
FOTO SME- TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
