MODRA. Začiatkom februára sa na knižný trh dostala kniha Krajina hradov s podtitulom Slovenské hrady na starých pohľadniciach. Mnohé panské sídla, zachytené vo svojej dobovej podobe, vizuálne spestrovali písomnú korešpondenciu a tak sa stávali súčasťou súkromných zbierok.
Nápad na knihu o hradoch, ktorých históriu by ilustrovali dobové pohľadnice, priviedol zberateľa pohľadníc Juraja Petrakoviča zo združenia Modranská beseda k tomu, aby po nich začal pátrať.
Niektoré majú aj adresáta
„S nápadom vydať knihu prišiel môj priateľ Miroslav Slámka asi pre piatimi rokmi," začína rozprávať Petrakovič, ktorý patrí medzi zostavovateľov publikácie.
„On bol vtedy úspešný autor prvého dielu knihy o slovenských hradoch a ja som zbieral staré pohľadnice Modry a malokarpatských miest a dedín."
V tom čase dokončili práce na knihe o tradičných ľudových jedlách, ktoré sa kedysi varili v Modre.
„O týždeň nato sme v kruhu Modranskej besedy obdivovali zbierku pohľadníc Petra Horanského," hovorí Petrakovič. Od tejto chvíle začala rásť nová zbierka starých pohľadníc slovenských hradov.
„Zháňal som ich rôzne. Niektoré som získal priamo na slovenských burzách od zberateľov, väčšinu však na internetových dražbách a aukciách na Slovensku, Maďarsku, Česku a Rakúsku," vymenováva zberateľ.
Ako hovorí, staršie pohľadnice, najmä z čias Rakúska-Uhorska, majú svojho adresáta. Zadná strana je u tých novších popísaná zriedka. „Na pohľadniciach je niekedy zaujímavý aj text a adresa, komu boli poslané."
Z konca 19. storočia
Kniha je zaujímavá aj súborom považských hradov z obdobia druhej polovice 19. storočia, ktorá pochádza z ateliéru Maxa Sterna, dvorného fotografa Františka Jozefa I.
„Podľa našich vedomostí tieto fotografie neboli v takto ucelenom súbore doteraz nikde publikované," hovorí Petrakovič.
Medzi najstaršie pohľadnice, uverejnené v knihe, patrí podľa jeho slov litografia Beckova, ktorá bola podľa poštovej pečiatky poslaná v roku 1898, a zmenšenina litografie Beckova, Trenčianskeho hradu a Strečna v úvode knihy.
„Litografia s vyobrazením troch významných slovenských hradov bola vydaná štátom v roku 1896 ako súčasť 32 kusov takzvaných miléniových pohľadníc." Ako zberateľ hovorí, to, že je najstaršou pohľadnicou, neznamená, že má najväčšiu cenu.
„V prípade tejto litografie ide o typ pohľadnice s označením „Uhorská kráľovská pošta" (Magyar Királyi Posta) na adresnej strane. Toto označenie sa prestalo používať po roku 1896."
Čas v starých obrázkoch
Slovenský trh ponúka viacero knižných diel s motívom starých pohľadníc, napríklad o našich mestách. Petrakovič si myslí, že ľudí oslovujú takéto knihy preto, že zo starých pohľadníc vyžaruje duch dávno zašlých čias.
„Pocity nostalgie vyvolané majestátnym pokojom hradov a zrúcanín, z ktorých mnohé sú už minulosťou a takisto aj ukážka noblesného krasopisu v napísanom posolstve, sú v dnešnej uponáhľanej dobe príjemné snáď každému čitateľovi."
