Sťahovanie sôch je daň za zmenu režimov, hovorí šéf Bratislavského okrášľovacieho spolku, historik MAROŠ MAČUHA, ktorý je aj za iniciatívou vrátiť sochu Márie Terézie na pôvodné miesto.
Prečo ste obnovili činnosť Bratislavského okrášľovacieho spolku?
„Spolok má rovnaké ciele ako pôvodný okrášľovací spolok, ktorý fungoval v Bratislave od roku 1868, a to zveľaďovať centrum mesta, hlavne historické jadro.“
Ako zveľaďovať?
„Tvorbou parčíkov a ich udržiavaním, kultúrnou sférou, čiže osádzaním sôch a pamätníkov významných osobností mesta. Z hľadiska kultúrnej činnosti je to aj organizovanie rôznych podujatí a vydávanie pôvodnej literatúry.“
Vy ste zamestnancom spolku, koľkých spolok zamestnáva?
„Spolok má výkonného riaditeľa a office managerku. Okrem toho nám pomáhajú viacerí sympatizanti a fanúšikovia.“
Členov máte koľko?
„Do šesťdesiat momentálne.“
Sú medzi nimi aj významní či známi ľudia?
„Máme v našom spolku angažovaných aj podnikateľov, čo je šťastie, lebo si môžeme financovať niektoré projekty aj sami, čiže nemusíme byť odkázaní len na granty, no samozrejme využívame aj tie granty.“
Spolok funguje ako občianske združenie.
„Áno, sme občianske združenie a pracujeme od roku 2009.“
Má podľa vás činnosť takéhoto spolku v dnešnej dobe zmysel?
„Má obrovský zmysel a je veľká chyba, že na Slovensku evidujeme okrášľovacie spolky len v Košiciach, v Modre a v Tatrách. Keď sa pozrieme len do blízkeho zahraničia, tak napríklad v Maďarsku, Čechách ale hlavne v Rakúsku sú okrášľovacie spolky bežnou súčasťou miest, mestečiek aj dedín.“
Čo konkrétne ste už od roku 2009 urobili?
„Máme už takmer hotový model sochy Márie Terézie, potom máme rozpracovaný projekt Tatranský parčík, v rámci ktorého sa už urobila prvá fáza výsadby na Dvořákovom nábreží. Minulý rok sme organizovali konferenciu Bratislava v čase Márie Terézie, ktorá mala veľký ohlas.“
Váš najväčší projekt je návrat sochy Márie Terézie na Námestie Ľudovíta Štúra. Prečo chcete sochu vrátiť?
„Okrem toho, že si myslíme že je nádherná, zosobňuje dve veci – Máriu Teréziu ako osvietenú panovníčku, ktorá pozdvihla toto mesto a tiež je to pamätník, ktorý oslavuje éru Bratislavy ako korunovačného mesta. Stál tu korunovačný pahorok, je zachovaná aj fotografia, ako vyzeral. V roku 1870 bol odstránený a do roku 1897 tam bol parčík, ktorý zhodou okolností urobil pôvodný okrášľovací spolok.“
V roku 1897 prišla na námestie socha Márie Terézie.
„Áno, ona bola dokonca na malom návrší z hliny, ktorý mal pripomínať korunovačný pahorok. Korunovácie ktoré boli v Bratislave od roku 1563 sú časťou najslávnejšej histórie Bratislavy.“
Takže socha nemá pripomínať oslavu príchodu Maďarov.
„Aby bol jasný historický kontext – socha síce bola osadená v čase oslavy výročia vtedajšieho „Maďarského milénia“, ale Bratislavčania citlivo zvolili tému, ktorá nebola výsostne nacionalistická. Vyjadrovala skôr myšlienku vernosti Uhorska Habsburgovcom a to znázornením situácie z roku 1741, kedy uhorské stavy podporili vojensky mladú kráľovnú v boji proti Prusku. Táto téma je však dnes politicky neaktuálna, preto môžeme v pomníku vidieť aj jeho ďalší rozmer – ako umelecky estetický pamätník Márii Terézii a zároveň korunovačný pamätník.“
Neobávate sa konfliktov s národovcami, chcete presťahovať súsošie Štúrovcov?
„Myslím, že rozumne uvažujúci a národne cítiaci človek si musí položiť otázku, či pomník na tomto mieste slúži na chválu Štúrovcov. Predtým, ako sme sa začali venovať tejto téme si mnohí určite ani neuvedomovali, že v Bratislave takúto sochu máme. Pri tejto soche sa nerobia žiadne oslavy, stretnutia, novým umiestnením napríklad na Námestí Slobody by však mohla dostať nový rozmer.“
Prečo?
„Je to moderná socha, ktorá má síce umelecké kvality svoje doby. No nie je to socha, ktorá by bola v Bratislave dominantou. Keď osadíme sochu Márie Terézie, tak sme si istí, že miesto Čumila a Paparazziho bude symbolom Bratislavy, tak ako bola do roku 1921. Štúrovci nie sú takýmto symbolom. Je to socha až príliš slohovo poplatná normalizačnému vkusu, aj keď z hľadiska normalizačných sôch je to jedna z najlepších.“
Spomínali ste, že autor Štúrovcov pán Tibor Bártfay nie je proti sťahovaniu sochy.
„Ak by sa presunula na Námestie Slobody, tak s tým by súhlasil, bol by dokonca rád.“
Prečo? Lebo boli na tom mieste rozpustené slovenské dobrovoľnícke oddiely v roku 1849?
„Neviem, či si uvedomuje tento historický kontext, no určite ho zaujíma výtvarný výzor diela na pozadí oblohy a stromov. V súčasnosti, keď je na pozadí Reduta, tak to slohovo neladí.“
Budú novú sochu Márie Terézie sprevádzať aj husári, ako to bolo pôvodne?
„Má to byť čo najvernejšia kópia pôvodnej Fadruszovej sochy aj vrátane latinského nápisu nápisu. Stojace postavy pri soche zosobňujú uhorskú šľachtu, ktorá vojensky podporila Máriu Teréziu. Nesmieme však zabudnúť že medzi nimi bolo aj veľa šľachty slovenského pôvodu. V 18. storočí bola v Uhorsku stále úradnou rečou neutrálna latinčina, nacionalizmus v dnešnom zmysle ešte neexistoval.“
Pri práci na hlinenom modeli sochy Márie Terézie ste vraj museli pátrať. Našli ste napríklad hlavy husárov. Ako to bolo?
„Našli, sú v národnej galérii v Budapešti. Príbeh fragmentov pôvodnej sochy je zaujímavý, napríklad sám pán Bártfay mi hovoril, že pozná niekoho, kto má doma celú hlavu pôvodného koňa.“
Objavili sa názory, že Máriu Teréziu vrátiť, no husárov nie.
„Je to o tom, ako vyložíme ideu tej sochy. Môžeme si ju vyložiť tak, že bola postavená v roku maďarského milénia, kedy sa mal osláviť príchod Maďarov do Karpatskej kotliny. No musíme sa pozrieť aj na to, čo zosobňuje táto socha – oddanosť Uhorska Habsburgovcom, čiže v súčasnosti mŕtvu ideu. Veď ani Maďari sa dnes nehlásia k Habsburgovcom.“
Ako vnímate sťahovanie sôch v Bratislave. Mestu chýba koncepcia, kde umiestňovať sochy.
„Sťahovanie je daň za zmeny režimov v našom geopolitickom priestore. O koncepcii sa hovorí, musí sa však dohodnúť na úrovni Starého Mesta a magistrátu Bratislavy. Ak bude záujem, radi by sme na takejto koncepcii participovali.“
A čo vraví okrášľovací spolok na sochu Svätopluka?
„Principiálne Svätopluk ako historická osobnosť si zaslúži mať sochu v Bratislave. Mohlo sa možno vybrať menej konfrontačné miesto, nemusel byť umiestnený na terase vstupu, ale mohli ju dať na východnú stranu, kde je pozostatok z baziliky z veľkomoravského obdobia, ktorá spadá do obdobia vlády Svätopluka. No aj výtvarné stvárnenie sochy mohlo byť iné.“
Podobne ako Svätopluka aj Máriu Teréziu má financovať zbierka, kedy ju chcete spustiť?
„Má ju financovať aj zbierka. Zbierka už bola vyhlásená, máme povolenie z ministerstva vnútra a bude trvať rok. Informácie o nej nájdete na našej webovej stránke.“
Je už jasné, koľko bude stáť okrem sochy aj sťahovanie Štúra?
„Nie, to vôbec nie je jasné. Ešte sme to nevyčísľovali.“
Aký je rozpočet na sochu?
„Bude to niekoľko stotisíc eur.“
Zaplatí to len zbierka?
„Okrem zbierky máme príspevky našich členov, privítame každý sponzorský dar, tou zbierkou chceme dať možnosť participácie bežným ľuďom na soche, aby ju vnímali ako svoju. Už mám prvé ohlasy.“
Podporujú váš projekt aj firmy?
„Dúfam, že nás podporia. Poberáme ešte aj dve percentná z daní. Zafinancovanie sochy nezávisí len od výsledku verejnej zbierky. To by bola potom lotéria. Máme už dohodnuté nejaké finančné zdroje, no tým príspevkom chceme, aby sa do projektu mohli zapojiť aj ľudia.“
Aké zdroje? Nemôžete zverejniť mená?
„Sú to dary našich členov, ktorí sú z podnikateľského prostredia. Tak napríklad predseda našej správnej rady je Igor Chovanec, je z firmy CDC, ktorá je investorom paláca Motešických.“
Spomínali ste, že druhým projektom spolku je Tatranský parčík? Čo to je?
„Má to byť romantický parčík na spôsob skalky, ktorý bude odkazovať na to, že tu máme aj Tatry. Má to byť model tatranskej prírody.“
Vzniknúť má pri River parku?
„V jeho susedstve, na Dvořákovom nábreží.“
Podporuje vás aj J&T Real Estate, River park je ich projekt?
„V spolku zatiaľ nie sú ako členovia žiadne korporácie. Čo je rozdiel od pôvodného spolku, tam bola riadnym členom napríklad aj Prvá stavebná sporiteľňa.“
Nie je pravda, že by vás podporovali?
„Poskytli nám priestor na stvárnenie projektu verejného parčíka s vysokou estetickou hodnotou.“
Pri River Parku máte svoj stánok a teraz tam idete robiť ten Tatranský parčík. Je to zvláštne.
„Investor nám umožnil využiť pozemok, ktorý bude slúžiť občanom, čo je z jeho strany ústretové.“
Prispejú vám teda aj na tento parčík?
„Finančne to zastrešujú členovia nášho spolku, nie priamo firma.“
Je pravda, že v tomto Tatranskom parčíku má byť aj model Studenovodských vodopádov?
„Áno, bude tu vodopád, vodný tok a skalka, bude to napodobňovať tatranskú prírodu. Chceme tu použiť podobný druh kameňa, žuly. Dreviny, byliny aj kvety sme vysadili podľa toho, čo u nás rastie. Bude to mať aj náučný charakter, pribudnú popisky. Plánujeme tiež model horskej chaty, kde bude verejné WC a bude to aj manipulačný domček záhradníka, ktorý sa o to bude starať. Jedna vec je vysadiť zeleň, druhá sa o ňu starať.“
Okrem parčíka a sochy, čo pripravujete?
„Tretím veľkým projektom sú bežecké trate. Chceme využiť chodníky v okolí Železnej studienky a chceme ich vytýčiť ako bežecké. Bude tu odstupňovaná náročnosť od rekreačných trás až po profesionálne a tiež dĺžka. Pribudnú aj informačné panely. Základný tábor bude na Partizánskej lúke, kde sa budú môcť ľudia zložiť a pripraviť na beh.“
Kedy to chcete urobiť?
„Teraz na jar. Bude to označené ako normálne turistické trasy a bude k tomu tiež webový portál.“
Model sochy Márie Terézie je už takmer hotový. Ide o kópiu pôvodnej sochy Jána Fadrusza, ktorá stála pri Redute.
FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Pre sochu Svätopluka na Hrade zvolal predseda parlamentu komisiu historikov, následne jej zakryli gardistický kríž na štíte.
K soche Štefánika pred Národným divadlom zasa sťahovali leva.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
