Mramorovú sochu Márie Terézie chce v meste aj primátor Ftáčnik. Zaplatiť by ju mala aj verejná zbierka.
BRATISLAVA. Socha Márie Terézie sa môže vrátiť do Bratislavy. Dvojmetrový hlinený model sochy z konca 19. storočia je už takmer hotový.
Socha by mala opäť stáť na mieste, z ktorého ju strhli v roku 1921 československí legionári, ktorí tak odpovedali na snahy obnoviť monarchiu.
Sporné súsošie panovníčky s dvomi husármi postavili v Bratislave pri príležitosti osláv tisíceho výročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny a symbolizovalo vyrovnanie Maďarov s habsburskou monarchiou. Objednalo ju vtedy mesto.
Na jeho mieste na námestí v centre Bratislavy dnes stojí súsošie štúrovcov od Tibora Bártfaya. Zmena by spustila ďalšie sťahovanie sôch, premenovávanie námestí aj zastávok MHD.
Sťahovanie sôch
O prípadnom návrate Márie Terézie na Námestie Ľudovíta Štúra za Redutu rozhodnú mestskí poslanci. Termín rokovania ešte neurčili, zatiaľ o soche diskutuje mestská kultúrna komisia.
Bratislavský primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) nie je proti zámeru, socha panovníčky podľa neho do mesta patrí. „Musí sa však nájsť vhodný priestor," povedal hovorca primátora Ľubomír Andrassy.
„Zatiaľ prebiehajú vecné a odborné diskusie, do ktorých primátor teraz nezasahuje."
„Ešte nepadlo rozhodnutie, medzi návrhmi je aj presťahovanie sochy štúrovcov na Námestie slobody," povedal podpredseda kultúrnej komisie mesta Sven Šovčík (SDKÚ).
Bratislava nemá žiadnu koncepciu sôch, inštalujú sa voľne po celom meste. Posledným veľkým sťahovaním bol presun bronzového leva spred národného múzea k soche Štefánika na nábreží pred novým národným divadlom.
Historici navrhovali premiestniť i sochu Svätopluka z Hradu, skončilo sa to len prekrytím gardistického dvojkríža a odstránením nápisu o kráľovi starých Slovákov.
Peniaze zbierajú
Iniciátorom obnovy súsošia je občianske združenie Bratislavský okrášľovací spolok. Sochu Márie Terézie chce zaplatiť z verejnej zbierky, príspevkov členov a darov od sponzorov. Má byť z carrarského mramoru a stáť niekoľko stotisíc eur.
Maroš Mačuha výkonný riaditeľ okrášľovacieho spolku hovorí, že nová socha bude čo najpresnejšou kópiou pôvodnej od bratislavského rodáka Jána Fadrusza.
Epoxid a mramor
Autorkou hlineného modelu je sochárka Martina Zimanová z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorá bude model aj odlievať do epoxidu.
„Po konzultácii s odborníkmi sme zvolili tento syntetický materiál, umožní nám vyrobiť detaily a je menej krehký ako sadra, čo je dôležité pre prevoz modelu do Carrary," vraví Mačuha. V talianskej Carrare má na soche z mramoru pracovať tím talianskych sochárov pod dohľadom slovenských autorov modelu kópie.
Skice a plány k modelu sochy .
FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
S Máriou Teréziou by sa mal vrátiť aj názov námestia.
BRATISLAVA. Keď súsošie Márie Terézie v roku 1897 osádzali na Korunovačné námestie, ako sa vtedy nazývalo dnešné Námestie Ľudovíta Štúra, bola to vraj veľká sláva.
Pavol Susa, umelec a jeden zo zakladateľov Bratislavského okrášľovacieho spolku hovorí, že o tom vtedy písal aj New York Times. „Na odhalenie prišiel cisár František Jozef I., keby sme ju odhaľovali nanovo, bol by to dôvod, prečo by sme mohli pozvať aj všetky kráľovské rodiny.“
Pôvodné súsošie Márie Terézie od Jána Fadrusza vydržalo na námestí do roku 1921, keď ho zvalili odporcovia monarchie. Dôvodom bolo podľa Susu nielen politické napätie, ale aj materiál sochy – mramor.
„Preto ju mohli rozlámať, ak by bola z bronzu, museli by ju roztaviť alebo presťahovať.“ Z pôvodného súsošia sa zachovali len fragmenty a fotografie. Tvorbu kópie preto autori prirovnávajú k pátracej akcii.
Dve hlavy veľmožov zo súsošia objavili v budapeštianskom depozite. Fragment sukne je podľa Susu uložený v bratislavskom Horskom parku. „Zachovala sa len jedna fotografia sochy odzadu,“ opisuje Susa nedostatok podkladov.
Ak by sa kráľovná vrátila na námestie, spolu s ňou by sa mal vrátiť aj názov námestia – Korunovačné.
Pôvodná socha.
POHĽADNICA ZO ZBIERKY JURAJA HORVÁTHA
