Agentúrne spravodajstvo sme o 19:36 nahradili autorským textom denníka SME.
BRATISLAVA. Vláda neposkytne žiadnu ďalšiu dotáciu na dostavbu zimného štadióna v Bratislave. Má však záujem na tom, aby dostavba a priebeh majstrovstiev sveta neboli ohrozené, a preto pomôže mestu pôžičkou vo výške 12 miliónov eur.
Splatiť ju má počas piatich rokov. Na splácanie istiny dostane ročný odklad. Potvrdil to včera minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
Dal tým definitívnu odpoveď na žiadosť bratislavského primátora Milana Ftáčnika, aby vláda zadotovala halu ďalšími miliónmi. Doteraz prispela vyše 40 miliónmi eur.
Ftáčnik nemal veľké šance uspieť so žiadosťou o dotáciu. Keď totiž Bratislava riešila 40miliónovú nenávratnú pomoc, ďalšie dotovanie zablokovala.
„Mesto sa podpisom primátora Andreja Ďurkovského zaviazalo, že nebude žiadať žiadne ďalšie zvýšené náklady od štátu,“ povedal dnešný primátor.
Lacnejšie peniaze Ftáčnik tvrdí, že 12miliónová pôžička od štátu je pomocou. „Pomôže z hľadiska záťaže na mestský rozpočet, tým, že sa rozloží,“ povedal.
Faktúry 2011 Čo treba splatiť
Na štadión ešte chýba vyše 24,7 milióna eur.
Ide napríklad o náklady na:
dostavbu haly: 13,5 milióna eur, prístupové komunikácie: 4,5 milióna eur, vnútorné vybavenie štadióna: 1,85 milióna eur, autorský dozor: 267 572 eur, náhradu za výrub zelene: 134 tisíc eur. Zdroj: materiál z mestského zastupiteľstva
Od štátu si Bratislava požičia lacnejšie, než keby chcela úver od bánk. Štát si totiž spravidla požičiava lacnejšie než mesto.
„Dlhopis Varšavy splatný v máji 2014 má výnos štyri percentá a dlhopis Poľska splatný vo februári 2014 má výnos 3,1 percenta,“ povedal analytik Privatbanky Richard Tóth.
Mikloš povedal, že peniaze štát požičia mestu za tých úrokových nákladov, za akých si dnes štát požičiava, a to je zhruba 3,5 percenta pri 5-ročných dlhopisoch.
Od štátu požičané peniaze mestu stačiť nebudú. Primátor preto bude ešte rokovať s komerčnými bankami.
Zapojí sa kontrolný úrad Samotná hala vyjde na 86 miliónov eur, po zarátaní vyvolaných investícií asi o 10 miliónov viac. Mikloš poukázal na to, že existujú haly s podobnou kapacitou, ktoré vyšli oveľa lacnejšie – napríklad Riga Arena v Lotyšsku stála 28 miliónov eur.
„Existujú vážne pochybnosti o vynaložení zdrojov. Po ukončení majstrovstiev sa uskutoční hĺbková kontrola,“ povedal Mikloš. O spoluprácu pri kontrole najnovšie požiadal Najvyšší kontrolný úrad.
Investované prostriedky sa tak ešte môžu mestu vrátiť aj od staviteľa arény – firmy Ingsteel. „Ak zistíme nehospodárnosť, budeme postupovať v zmysle zmluvy a právnych predpisov. Keď sa bude dať znížiť cena, to znamená rokovať s dodávateľom, aby sme sa dostali, kam to kontrola určí,“ povedal Ftáčnik.
Bývalá šéfka Generálneho investora Bratislavy Jarmila Tvrdá nedávno pre SME povedala, že vedela, že takéto problémy prídu. Preto sa počas stavby prísne kontrolovalo, či sa peniaze vynakladajú efektívne a oprávnene.
Architekti upozorňujú na to, že dnes už nikto nerozsúdi, za koľko by sa hala mala dať postaviť, keďže nebola súťaž návrhov.
