Premeriam si ju pohľadom od čiernych čižiem, cez úzke napasované rifle s vypučeným zadkom, jemne vytŕčajúcim svetríkom. Slnko svieti do električky, no slnečné okuliare má vo vlasoch, asi aby jej držali účes, takže žmúri ako komparzisti vo filmoch Jackieho Chana.
Pohľadom skúma cestujúcich, či si ju niekto všíma. Keď zbadá moju tvár natočenú jej smerom, jemne zatočí zadkom.
Pristupujú ľudia, niektorí chlapi si ju premerajú, jeden pokýva súhlasne hlavou. Pri botanickej záhrade nastúpia tri študentky. Jedna úplne bežná baba v teniskách a menčestrákoch sa k nej postaví a chytí sa rovnakej tyče.
Pani dokonalá sa na ňu povýšenecky pozrie, ohrnie nos a mierne sa odsunie, akoby mala študentka choleru. Mladá si to nevšíma.
Keď električka vchádza to tunela, využíva to pani dokonalá, aby si v odraze v okne skontrolovala tvár, či má dosť omietky. Nie je spokojná s obočím a naslinený prst upravuje vlnovku nad ľavým okom.
Prichádzam ku študentke a pomerne nahlas jej hovorím: „Všimol som si, že si milá baba, nie ako tá pipka vedľa." Dôraz som dal na slovíčko 'všimol', len aby som nahneval pani dokonalú, že ju som si vlastne vôbec nevšimol.
Zopár chlapov sa zasmialo, staršia pani neveriacky pokrútila hlavou, študentke zažiaril veľký úsmev na tvári a pani dokonalá zanadávala.
Tak teraz neviem, či som niekoho potešil, alebo niekoho naštval.
Autor: MNK
