Električku z Petržalky niektorí obyvatelia nechcú

BRATISLAVA. Združenie domových samospráv nesúhlasí so súčasnou podobou projektu električkovej trate z Petržalky.

Povedal to vo štvrtok na verejnej diskusii o nosnom dopravnom systéme v Bratislave podpredseda združenia Marcel Slávik. Ako Slávik uviedol, v otázke dopravného systému zastupuje ďalších desaťtisíc obyvateľov Petržalky, ktorí do združenia patria.

Nadzemný variant nerieši dopravné problémy

Slávik nesúhlasí s nadzemným variantom električky, ktorý je podľa neho neefektívny a nerieši dopravné problémy mestskej časti ani mesta. Podľa neho električka "zabíja“ územie na povrchu. Slávik sa obáva, že by vzácne územie okolo Chorvátskeho ramena Dunaja električka negatívne ovplyvnila.

"Niektoré jeho časti sú dokonca chránené štvrtým stupňom ochrany a v niektorých dokumentoch je charakterizovaný ako regionálny koridor nadnárodného významu," uviedol Slávik. Naopak, nosný systém založený na podpovrchovom železničnom variante dopravy by podľa neho združenie prijalo.

Ako Slávik ďalej uviedol, združenie by privítalo zmenu územného plánu a ďalších mestských dokumentov tak, aby pri brehu Chorvátskeho ramena Dunaja vznikol centrálny mestský park. Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik však uviedol, že električka, cesta, zelená plocha aj výstavba pri ramene, to všetko bolo súčasťou územného plánu. "Keď bol prijímaný územný plán, kde bol pán Slávik?“ spýtal sa.

Na metro mesto nemá

Územné rozhodnutie vydané mestskou časťou Petržalka je však podľa Slávika neplatné, lebo bolo účastníkmi konania napadnuté. Viaceré kroky, ktoré mesto v územnom rozhodnutí podniklo, podľa neho neboli v súlade so zákonom. Slávik podal na Krajský súd v Bratislave návrh na určenie neplatnosti územného rozhodnutia.

"Čo sa týka územných rozhodnutí na celú stavbu, sú v súlade s územným plánom a so zákonom,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Metro Bratislava a.s. Vladimír Kovalčík. Podľa Ftáčnika pri posudzovaní rozhodnutí vychádzali zo stanoviska mesta a zo stavebného zákona.

"Slávik chce za každú cenu dokázať, že rozhodnutie električka je nesprávne, pretože chce mať metro, na ktoré mesto nemá a európske fondy na toto použiť nemôžeme,“ tvrdí primátor.

Unikátna situácia

Na verejnej diskusii vystúpil aj starosta Petržalky Vladimír Bajan, podľa ktorého sa mesto nachádza v unikátnej situácii, aká sa ešte predtým neobjavila. Preto by sa mesto aj mestská časť mali rozhodnúť, či chcú, aby im Brusel pomohol zafinancovať časť problémov s nosným dopravným systémom.

"Obávam sa, že ak sa nerozhodneme, druhá taká možnosť nepríde,“ povedal Bajan.

Hlavné mesto sa uchádza o 250 miliónov eur z Operačného programu Doprava, za ktoré by chcelo postaviť koľajovú trať z Janíkovho dvora v Petržalke na Šafárikovo námestie.

Dve etapy

Realizácia projektu je rozdelená do dvoch etáp. Prvou je prepojenie Šafárikovho námestia až po Bosákovu, pričom trať by bola vedená povrchovo. Celý tento úsek vrátane rekonštrukcie Starého Mosta by mohol byť zrealizovaný do konca roku 2013. Druhú časť, úsek Bosákova - Janíkov dvor, by mali zrealizovať v rokoch 2013 až 2015.

Profil trate bude podľa Ftáčnika vedený v rozchode 1000 a 1435 mm. Bude tak po nej môcť jazdiť súčasná električka aj mestské vozidlá a koľajové vozidlá, ktoré budú môcť vychádzať na regionálne železničné trate, čím budú plniť funkciu integrovanej dopravy.

Mesto sa uchádza o peniaze, ktoré boli doteraz určené na projekt TENT-T17. Podľa Bruselu a ministerstva dopravy v období do roku 2013 nie je slovenská strana schopná zrealizovať tento projekt. Prišli preto s požiadavkou, aby mesto ponúklo projekt, ktorý je v tom čase schopné zrealizovať.

"My za takýto projekt považujeme prepojenie Janíkovho dvora so Šafárikovým námestím ako prvú etapu, s tým, že celá tá trať by mala viesť z Janíkovho dvora na Hlavnú stanicu,“ uviedol Ftáčnik.