SME
Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Žijeme v meste hluku, ničia nás cesty

Bratislava je jedným z najhlučnejších miest Európy. Zvuk z dopravy uzatvárajú blízke vysoké domy.

Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

Hygienici odobrili heliport medzi domami pri zimnom štadióne, hoci sa im nepozdáva. Pokiaľ by išlo len o záchranu života, hluk by neposudzovali, hovorí zástupkyňa regionálneho hygienika JINDRA HOLÍKOVÁ.

Európska agentúra pre životné prostredie zverejnila ešte v roku 2009 výsledky, podľa ktorých patri Bratislava k najhlučnejším hlavným mestám v Európe. Je to tak?

„Agentúra urobila výskum na základe toho, koľko ľudí v hlavných mestách je vystavených nadmernému hluku. V Bratislave je to tak, že cesty sú obstavané vysokými domami, kde žije veľa ľudí, preto to tak štatisticky vychádza. Rozhodne to ale neznamená, že Bratislava je najhlučnejším mestom. Problémom Bratislavy je aj to, že nemá okruh, diaľničný obchvat mesta."

SkryťVypnúť reklamu

Takže výsledky vznikli preto, že v Bratislave stoja pri cestách hneď domy?

„Presne tak. Dominantným zdrojom hluku je dnes doprava."

Sú to najmä autá?

„Autá, ale aj železničné trate i električky majú tiež podiel na hlučnosti. Letisko je takisto prakticky v meste. Na cestách postupne pribúdajú doprava a hluk sa zhoršuje, no my ako regionálny úrad verejného zdravotníctva nemáme možnosť zasiahnuť, lebo ani správca komunikácie nemôže povedať, že tu môže prejsť len sto áut a dosť. Požiadavky sa dajú uplatniť iba pri nových komunikáciách alebo ich rekonštrukciách."

Čím viac áut, tým je hluk vyšší.

„Áno, kedysi sa počítalo jedno auto na tri rodiny, teraz je to opačne - možno až tri autá na rodinu."

Povolený limit hluku – koľko to je decibelov?

SkryťVypnúť reklamu

„Pre obytné územie je to cez deň 50 decibelov a cez noc 45. Pre územia pri ťažiskových komunikáciách je povolených ešte plus 10 decibelov."

Koľko je asi v Bratislave?

„Pri hlavných komunikačných ťahoch je to aj cez 70 decibelov, príkladom môže byť Šancová ulica. Problémom sú tie cesty, popri ktorých stoja vysoké domy, hluk sa tu odráža a tým zvyšuje. Nepáči sa nám, že v Bratislave sa stavia pri hlavných hlučných cestách, či už Tri veže na Bajkalskej ulici, ďalšia výstavba má byť napr. na križovatke Bajkalská a Ružinovská. Je to aj nedostatok v územnom pláne, ktorý takúto výstavbu umožňuje."

Teraz sa v súvislosti s hlukom hovorí aj o výstavbe heliportu na streche hotela pri zimnom štadióne, ktorý je v obytnej zóne. Vy ste ako úrad dali k tomu kladné stanovisko. Prečo?

SkryťVypnúť reklamu

„Na základe hlukovej štúdie, ktorá predpokladala jedno pristátie cez deň, jedno večer a žiadne v noci, keďže pre nočnú dobu budú vysoko prekročené maximálne hodnoty. No je jasné, že v praxi to bude problém odsledovať alebo obmedziť. Keď hluková štúdia preukáže, že návrh je v súlade s platnými predpismi, my nemôžeme vydať nesúhlas, no nepáči sa nám to."

Nemôžete konať inak?

„Nie, ak sa nepreukáže porušenie niektorého právneho predpisu."

Ale tú hlukovú štúdiu robí stavebník.

„On ju zaplatí, no vypracujú ju odborníci. Nemôžem ale povedať, že by štúdie boli skreslené, pretože vedia, že po výstavbe je možné situáciu overiť meraním. Vyhláška (MZ SR č. 549/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí), ktorá obmedzuje hluk, určuje limity ako takzvané ekvivalentné hladiny, tzn. je to určitý geometrický priemer hodnôt za deň, večer a noc."

Čo to znamená v praxi?

„V praxi to znamená to, že keď pristáva helikoptéra, tak zobudí celé sídlisko. No je možné, že v rámci ekvivalentnej hladiny to bude v poriadku. Ak ide napríklad o heliport nemocníc, tam sa hluk nehodnotí, tu ide o záchranu života, aj keď to ruší obyvateľov a pacientov."

Sem do ružinovskej nemocnice privážajú pacientov aj helikoptérou?

„K nám (pred polikliniku v Ružinove pozn. red.) prilietavajú helikoptéry tak dvakrát do týždňa. V Ružinovskej nemocnici totiž ošetrujú popáleniny a helikoptéry pacientov privážajú buď do Košíc alebo sem do Ružinova."

Je vo zvyku prevážať človeka helikoptérou v rámci Bratislavy?

„Myslím si, že nie. Dlhšie trvá pristátie helikoptéry ako prejazd autom so sirénou mestom."

To bol jeden z argumentov zriadenia heliportu na streche hotela, že bude odvážať zranených.

„To nie je asi celkom objektívne vyjadrenie potreby heliportu. Než zraneného hokejistu výťahmi dostanú na strechu, tak už by bol aj v nemocnici v Ružinove alebo na Kramároch. Skôr si myslím, že je to určené pre hotelových hostí. Uvidíme, ako sa to bude dať obmedziť."

Vy ako regionálny úrad verejného zdravotníctva tiež meriate hluk.

„Áno, napríklad vtedy, keď máme podnet, alebo tam, kde si overujeme výsledky predloženej hlukovej štúdie. Meriame hluk aj na objednávku ako platenú službu."

Koľko chodí sťažností na hluk v Bratislave?

„Za minulý rok sme obdržali a riešili 72 podnetov či sťažností. Obyvatelia sa na nás často obracajú aj o radu ako postupovať pri riešení svojich problémov s nadmerným hlukom."

Ľudia sa často sťažujú aj na stavebný hluk. Viem, že existujú obmedzenia, kedy stavebník môže pracovať, kedy nie. Aké sú?

„Oficiálne vo vyhláške je doba na vykonávanie hlučných prác obmedzená - v pracovných dňoch sú práce povolené od siedmej do deviatej večer a v sobotu od ôsmej do trinástej hodiny. V ostatných časoch a cez sviatky by sa nemali vykonávať hlučné práce. No pri sťažnostiach na stavebný hluk je veľký problém ako hluk objektivizovať."

Prečo?

„Kým sa dokáže, že bol porušený právny predpis, je už stavba postavená. Neexistuje žiadna služba, ktorá by ihneď zabezpečila meranie hluku, čiže skôr sa snažíme o riešenie v spolupráci so stavebnými úradmi."

pristroj_res.jpg

Prístroj na meranie hluku.
FOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ

Dali ste za stavebný hluk už aj pokutu?

„V minulých rokoch boli asi tri alebo štyri, no je to veľmi neefektívne - kým prebehlo správne konanie, stavby už stáli."

Čím je hluk škodlivý?

„Hluk má definíciu, že je to zvuk, ktorý pôsobí rušivo. Z toho už vyplýva veľká miera subjektivity."

Áno, každý vníma hluk inak.

„Je to dané citlivosťou sluchu a nervovou sústavou, Tí ľudia, čo sú stresovaní, reagujú na hluk horšie. Hluk, ktorý presiahne 85 decibelov už môže poškodiť sluch. Takéto zvuky sú zväčša v pracovnom procese, kde sú hlučné technológie. No škodlivé sú aj prehrávače do uší."

Hudba počúvaná cez slúchadlá?

„Pokiaľ to mladí ľudia počúvajú veľmi intenzívne a veľmi nahlas, môže za niekoľko mesiacov alebo rokov spôsobiť zníženie citlivosti ucha. Môže sa vyvinúť nahluchlosť alebo aj hluchota."

A čo iné druhy hluku?

„Hluk, ktorý je v životnom prostredí, má nižšie intenzity a pôsobí skôr na nervovú sústavu. Ľudia majú poruchy spánku, čo vedie k chronickej unavenosti, k poruchám nálad až agresivite. U citlivých osôb môže dôjsť aj k zmenám krvného tlaku, k tvorbe žalúdočných vredov a podobne."

Percento ľudí vystavených nočnému hluku z dopravy nad limity Svetovej zdravotníckej organizácie


Zdroj: Európska environmentálna agentúra — EEA

jindraholikova_res.jpgFOTO SME – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ


SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 318
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 9 520
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 597
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 4 474
  5. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 3 606
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 180
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné 1 745
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 640
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  2. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  3. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  4. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  6. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  8. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 126 088
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 172
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 182
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 334
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 480
  6. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 3 934
  7. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 3 700
  8. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 2 847
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu