Na otázku, ako veľmi sa má mesto snažiť lobovať, aby mu vláda darovala 49 percent teplární, by sme sa mali nachystať všetci.
Minimálne pre psychohygienu by mal mať každý vlastný scenár pre možnosť, že ho stretne napríklad primátor a spýta sa: „Čo ty na to, občan Bratislavčan?"
Kebyže stretne napríklad pán Ftáčnik mňa, som pripravený mu povedať toto: „Pán primátor, bol by som na svoje mesto hrdý, keby jeho primátor teraz nebehal na vládu a nezačal prosiť o tie akcie teplární. Áno, ja viem, jasné, nakoniec by sme ich aj tak neskôr niekomu predali a pár desiatok miliónov eur by z toho do mesta došlo. A, áno, viem, teraz po tých majstrovstvách a Ďurkovskom bude treba platiť dlhy, každé euro sa zíde..."
Pán primátor sa začuduje, prečo som teda proti.
Vysvetlím, že určite nie preto, že nemá význam žobrať tam, kde nám principiálne nič nedajú. Lebo, ako všetci vieme, primátor Bratislavy je ľavičiar, ktorý vyhral voľby a oni vo vláde sú tí pravičiari, ktorí mali svoje tváričky na plagátoch s kandidátkou, ktorú ešte dlho budú volať „tá, ktorá prehrala voľby".
Ja iba jednoducho nechcem, aby Bratislava chodila po žobraní tam, kde je možno viac peňazí, ale ešte viac hladných krkov.
