PEZINOK. SENEC. Nové funkčné obdobie primátorov prinieslo aj zmenu ich platových pomerov. Plat sa podľa zákona určuje súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok (čo predstavovalo sumu 744, 50 eur) a jej násobku koeficientom, ktorý sa odvíja od počtu obyvateľov.
Podľa zákona im môžu zastupiteľstvá tento plat až zdvojnásobiť.
Najviac dostane primátor v Pezinku
Oliverovi Solgovi (nezávislý), ktorý je primátorom Pezinka tretie volebné obdobie, prináleží základný plat 2389 eur. Kým v predošlom funkčnom období dostával 1,8 násobok tejto sumy, na najbližšie štyri roky mu poslanci plat zvýšili na najvyššiu možnú sumu, ktorá je v jeho prípade 4780 eur. O výške schváleného platu nás informovala Jana Patúcová z ekonomického oddelenia Mestského úradu v Pezinku.
Primátor Senca Karol Kvál (nezávislý) bude v treťom funkčnom období takisto dostávať vyšší plat ako v predošlom. Na poslednom vlaňajšom a zároveň ustanovujúcom zastupiteľstve mu poslanci schválili 1,6 násobok základnej sumy - ktorá v jeho prípade predstavuje 2092 eur. Jeho mesačný príjem sa tým zvyšuje na 3347, 27 eur. Informácie sme získali zo zápisnice mestského zastupiteľstva, uverejnenej na webovej stránke mesta. Samospráva na našu žiadosť o informácie nereagovala.
K platu novozvolenej primátorky Hany Hlubockej (nezávislá) sa nevyjadrila ani modranská samospráva. Zo zápisnice však vyplýva, že poslanci jej základný plat vo výške 2013 eur zvýšili o desať percent, takže mesačne bude dostávať 2215, 07 eur.
Primátor Svätého Jura Alexander Achberger (koalícia Smer - SNS – HZDS) bude vo svojom štvrtom funkčnom období dostávať podľa informácií prednostky mestského úradu Mariany Fiamovej plat 2904 eur, čo je 1,5-násobok základného platu.
Problém z pohľadu občana
Zvyšovanie platov niektorých primátorov však prichádza v čase, kedy sa prepúšťa a šetrí v štátnej správe a samosprávy obracajú každé euro. „Zákonne je to v poriadku a je na uvážení poslancov v každej obci, či to ich obecná kasa znesie. Ich rozhodnutie je zákonné a plne legitímne a nemožno ho človekom zvonka komentovať, iba rešpektovať," myslí si Ivan Rončak z Transparency Slovensko. Matúš Čupka z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť hovorí, že je to problém najmä z pohľadu občana. „V súčasnej situácii, kedy nás média neustále informujú o zdražovaní, nevyhnutnosti šetriť či obmedzovať výdavky, sa nemôžu samosprávy správať presne opačným spôsob," vysvetľuje. Riešením by podľa neho mohla byť novela zákona o odmeňovaní poslancov, ktorá stanovuje maximálny ročný príjem starostov podľa počtu obyvateľov, ale aj vyššie morálne svedomie, ktoré volených predstaviteľov demotivuje od dramatického zvyšovania platov.
Chcú im znížiť platy
Návrh zákona, ktorý by upravoval platové pomery starostov obcí a primátorov miest, pripravili traja poslanci za stranu Sas.
„S ohľadom na neustále sa zadlžovanie samospráv je potrebné preniesť zodpovednosť za hospodárenie aj na starostov a primátorov miest a obcí. V súčasnosti dochádza k znižovaniu nákladov na chod štátnej správy paušálne o 10 percent, preto je potrebné upraviť rozpočty miest a obcí, kde jednu z kapitol tvoria platy a odmeny starostov," píše sa v dôvodovej správe.
Platy primátorov a starostov by tak mali klesnúť o desať percent. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podporuje zníženie platov prímátorov a starostov, ale nie v takej podobe, v akej ju navrhli poslanci.
„ZMOS sa nebráni novelizácii predmetného zákona. Podporuje a víta každú zmenu, ktorá vylepší finančný model samosprávy. Poslanecký návrh z dielne Slobody a solidarity však vôbec nerieši zadlžovanie obcí," vysvetľuje hovorca ZMOS Michal Kaliňák.
