SENEC. PEZINOK. Skôr, ako sa rozhodne o výrube nejakej dreviny, vypočíta sa jej tzv. spoločenská hodnota. „Od tejto sumy sa odvíja počet drevín v náhradnej výsadbe alebo primeraná finančná náhrada za vyrúbanú zeleň,“ hovorí referentka z Oddelenia životného prostredia Mestského úradu v Pezinku. Nové dreviny sa zvyčajne vysádzajú podľa jej slov na tom istom pozemku, no ide o vhodnejšie druhy a odrody stromov. „V prípade, že nie je miesto na výsadbu, do zvláštneho fondu mesta sa uhradí už spomínaná finančná náhrada. Tú je mesto povinné použiť na výsadbu a údržbu zelene vo svojom katastri.“
Jeden vyrúbaný strom nahradia v Senci tromi ďalšími. Novú drevinu nie vždy zasadia v bízkosti miesta výrubu. Mestá a obce sú zo zákona povinné viesť evidenciu náhradných miest na výsadbu. „Zvyčajne dopĺňame mestské parky a stromoradia,“ hovorí Viera Kolozsváriová z Mestského úradu v Senci. Pri výsadbe sa mesto riadi Generelom zelene, ktorý je v súčasnosti podľa jej slov zastaraný. „Mesto plánuje vypracovať nový generel s presným stavom zelene a novými plochami na zeleň.“ Sumy, ktoré mestá vynakladajú na výrub, sa v každom roku líšia. Mestá hradia výrub len pre svoju potrebu. Ostatní žiadatelia si ho zabezpečujú na vlastné náklady.
Amfiteáter s novými drevinami
V minulom roku vydal Mestský úrad v Senci asi 30 rozhodnutí o súhlase s výrubom (mesto a Slnečné jazerá). „Hlavnými dôvodmi bol zdravotný stav či vek dreviny, ohrozovanie majetku a stavebná činnosť,“ vymenováva Kolozsváriová. Najčastejšie žiadajú o túto službu majitelia bytových domov. Výnimkou nie sú ani majitelia rodinných domov či firmy. Vyťaté dreviny majú neskôr aj ďalšie použitie. „Drevná hmota sa drví a štiepka sa využíva na mulčovanie (nastieľanie biologického materiálu, pozn. red) v mestských parkoch,“ vysvetľuje Kolozsváriová.
V minulom roku vyrúbalo mesto väčšie množstvo drevín v rámci obnovy amfiteátra. Išlo o veľmi staré stromy, ktoré sa nahradili novými. „Nová zeleň pribudla na nových sídliskách Bautech, Mlynský klin, na Hečkovej či Tureckej ulici,“ hovorí Kolozsváriová. Pri výsadbe nových drevín sa podľa jej slov prihliada na ich geografickú pôvodnosť. „Prednosť dávame drevinám, ktoré sa vyskytujú v danej lokalite prirodzene. Z výsadby sú vylúčené alergénne typy drevín ako lieska, topole a brezy.“
Upúšťajú aj od inváznych druhov
Väčšina žiadostí o súhlas na výrub prišla minulý rok na pezinský mestský úrad od majiteľov rodinných domov. „Mesto vydáva povolenia len na výrub na súkromných pozemkoch,“ vysvetľuje dôvod referentka z Mestského úradu v Pezinku. Vlani rozhodovalo mesto o výrube v 16-tich prípadoch. Povolenie na výrub drevín na pozemkoch, ktoré má mesto vo svojom vlastníctve alebo v nájme, vydáva Obvodný úrad životného prostredia v Pezinku. „Mesto v týchto prípadoch vydáva stanovisko k povoleniu na výrub,“ hovorí ďalej referentka. Za minulý rok ich mesto vypracovalo 15. Na úrad prišli okrem toho aj tzv. oznámenia o havarijnom výrube drevín, ktoré sú „mimo povoľovacieho procesu“ (19).
K najčastejším dôvodom žiadostí patrí podľa referentky narušenie podzemných inžinierských sietí a stavebných základov koreňovým systémom drevín, zasahovanie koruny do vzdušného elektrického vedenia, tienenie okien či pocit ohrozenia v prípade silného vetra. Vlani sa výrub uskutočnil v rôznych mestských lokalitách. O nové dreviny je bohatšie stromoradia v centre a okraj sídliska Sever. Nové stromoradie vzniklo aj pozdĺž potoka Saulak v lokalite „Dubový vŕšok“. „Výber výsadbového materiálu prispôsobujeme podmienkam, do ktorých sa zeleň vysádza a našim požiadavkám napríklad na rozmery dreviny v dospelosti alebo farebnosť jej koruny,“ osvetľuje referentka. Ako ďalej dodáva, upúšťa sa od výsadby tzv. inváznych druhov drevín.
Chaotická výsadba
Kedysi sa o zveľaďovanie svojho okolia starali zväčša samotní obyvatelia. Výsadby boli chaotické, bez koncepcie. „Od účinnosti zákona o ochrane prírody a krajiny sú určené podmienky výrubov a náhradnej výsadby,“ podotýka Kolozsváriová. Ako hovorí referentka, dôsledky nepremyslených výsadieb sa riešia dodnes.
