SENEC. Základná škola Alberta Molnára Szencziho v Senci má niečo, o čom môžu iné školy len snívať. Na jej streche sa totiž nachádza hvezdáreň. Je nedeľné popoludnie a vonku zúri zima.
Spolu s členmi astronomického združenia Solar, manželmi Klárou Baloghovou a Jaroslavom Šimonom, stúpam do kupoly hvezdárne. Obaja vyštudovali pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove.
Na hvezdáreň upozornil stopár
V „kabinete" sa príliš dlho neohrejem. „Poďte sa pozrieť hore," pozýva ma Jaroslav. Schody sú tu príkre a ako s úsmevom poznamená Klára, práve to si deti pamätajú z návštevy hvezdárne. V strede miestnosti dominuje zrkadlový ďalekohľad. Jaroslav berie do rúk dlhú drevenú palicu, ktorou chce otvoriť priezor. Spočiatku to ide ťažko.
„Možno je to zamrznuté," podotýka Klára. Nakoniec sa mu to však podarí. Pozorovať však nemáme čo. Je zamračené. Jaroslav sa medzitým rozhovorí, akou zvláštnou náhodou sa dostalo združenie k hvezdárni.
„Raz som vzal stopára, ktorý chcel ísť na Zochovu chatu. Vtedy sme bývali v Modre. Povedal som si, že keď už tam ideme, tak sa rovno zastavím hore na hvezdárni. Ako sme sa rozprávali, zrazu spomenul, že v Senci existuje hvezdáreň, ale nikdy v živote ju nevidel otvorenú," rozpráva Jaroslav.
Na ďalší týždeň sa šiel Jaroslav popýtať na školu, ako to s hvezdárňou vyzerá. „Deň na to sme dostali kľúče od hvezdárne," smeje sa.
Hľadajú sa pamätníci
Jaroslav ma zavše pozýva na terasu. V kupole by ste však dvere márne hľadali. Jaroslav sa zohýba k malému otvoru v stene. Prejsť sa dá cezeň len počupiačky alebo štvornožky.
Keď je vonku už aj Klára, predstavia mi digitálnu meteostanicu. Senčania tak majú možnosť sledovať na stránke združenia aktuálnu predpoveď počasia priamo pre mesto.
Kupolu našli v roku 2007 v hroznom stave. „Nikto sa o ňu 17 rokov do nášho príchodu nestaral. Bolo to tu porozbíjané, zatekala sem voda a bujnela tu pleseň," hovorí Jaroslav.
Zo starého ďalekohľadu, ktorý tu zostal, niekto vybral celú optiku. V dobrom stave našli aspoň elektronické ovládanie kupoly. „S riaditeľom som sa dohodol, že to čo je na streche, dáme svojpomocne do poriadku."
Práve v tomto období píše Jaroslav o histórii hvezdárne. Na počítači mi ukazuje prezentáciu, kde vidno archívny záber zo stavby kupoly. Zachovala sa aj fotografia zo slávnostného otvorenia. Zhodujeme sa, že podľa fotografií to vyzeralo na veľkú slávu. Preto je zvláštne, že sa hvezdáreň využívala asi tri roky.
Prečo to skončilo, Jaroslav zatiaľ nezistil. Všetky informácie, ktoré sa mu podarilo získať, našiel v školskej kronike. „Prostredníctvom miestnych novín hľadáme pamätníkov, ktorí by mi mohli informácie doplniť."
Túžia po nafukovacom planetáriu
Keď mi Klára s Jaroslavom rozprávajú o aktivitách združenia, krútim hlavou, ako sa to dá popri ich práci, ktorá s astronómiou nesúvisí, stíhať.
„Robíme to ako koníček," vysvetľujú vzápätí. Združenie ponúka všetkým záujemcom pozorovanie Slnka a nočnej oblohy.
„Ak sa prihlási jeden, prídeme aj kvôli nemu," hovorí Klára. Okrem toho vychovávajú aj generáciu mladých astronómov prostredníctvom astrokrúžku.
„Chceme, aby v našej práci mal kto pokračovať a aby sa hvezdáreň využívala," vysvetľuje Jaroslav. Preto aj projekty, na ktoré žiadajú peniaze, pripravujú tak, aby z toho mala osoh škola.
„Všetko, na čo sme získali peniaze, zostane po našom odchode tu v škole. My si so sebou vezmeme len to, čo patrí združeniu."
Medzi školami je obľúbený projekt Astroškola, ktorý združenie spustilo pre dvomi rokmi.
„Podstata astroškoly spočíva v tom, že so sebou zoberieme ďalekohľady a astronómia pricestuje priamo za deťmi do materských a základných škôl," hovorí Jaroslav.
Jaroslav Šimon z astronomického združenia prišiel medzi škôlkárov aj s ďalekohľadom. FOTO: ARCHÍV SOLARU
Nočné pozorovanie robia len v tých škôlkach, kde deti pri nejakej príležitosti prespávajú. Inak sa venujú dennému pozorovaniu Slnka. „Na základných školách sa pozorovaní zvyknú zúčastňovať aj rodičia žiakov."
Účasť verejnosti je vítaná na astroprednáškach, ktoré združenie organizuje každé dva týždne. „Plnú triedu máme až posledné tri mesiace, dovtedy tu bývalo 5 až 7 ľudí," hovorí Jaroslav.
Klára spomína aj prípad, kedy pre Vianoce posunuli termín prednášky o týždeň skôr. „Prišli sme do miestnosti a tam plno ľudí. Prednášajúci nechápal, čo sa deje. Veď dnes je prednáška - vysvetlili nám návštevníci. Ľudia prišli, a my sme to vôbec nepropagovali," smeje sa Klára.
Najväčšou túžbou združenia je získať peniaze na nafukovacie planetárium, ktoré by so sebou brávali na astroškolu.
„Planetárium je finančne náročné, preto sme jeho kúpu odložili. Tejto myšlienky sa ale nevzdávame," hovorí Jaroslav. So smiechom však dodáva, že ich ženie to, aby predbehli bratislavskú hvezdáreň.
Kultúry spoznávajú vďaka expedíciám
Mladá dvojica sa rozhovorí aj o svojich expedíciách za zatmením Slnka. Vďaka tomu sa dostali aj do Číny či na Sibír. Práve Čína bola pre nich astronomickým sklamaním.
„Malo ísť o jedno z najdlhšie trvajúcich zatmení za posledných 200 rokov ," hovorí Klára. Letenky do Šanghaja mali objednané rok vopred. Pozorovanie zatmenia im však prekazil pás oblačnosti, ktorý zatienil Slnko práve počas zatmenia.
Najtmavšie zatmenie zažila Klára na Sibíri. Tam videla úplne inú tmu ako v Maďarsku či v Turecku, kde boli pri vode.
„Boli sme ubytovaní v chate, ktorá sa nachádzala v údolí. Jedna skupina tam zostala a ja som sa s druhou vydala hore na kopec. Mali sme perfektný výhľad na okolitú krajinu a bolo úžasné pozorovať, ako ju tma postupne pohlcuje," opisuje.
Keď sa vracali späť do údolia, natrafili na miestneho obyvateľa. „Keď sa dozvedel, že sme zo Slovenska, vyhrnul si rukáv a na ruke sme mu uvideli vytetované Československo." Expedícii prezradil, že sa na naše územie dostal počas okupácie a krajinu si veľmi obľúbil.
Ako obaja hovoria, na expedície si balia len to najnutnejšie, teda techniku. „Až potom, keď nám zvýši miesto, pobalíme to ostatné. Vačšinou sa snažíme zobrať so sebou človeka, ktorý nie je astronóm a potom jeho batožinový priestor vyplníme svojimi vecami," prezrádza so smiechom Jaroslav.
ZDRUŽENIE SOLAR
Myšlienka na založenie astronomického združenia Solar vznikla cestou z Turecka (2006), keď sa Klára Baloghová a Jaroslav Šimon vracali spolu s ďalšími absolventmi pomaturitného štúdia astronómie v Hurbanove z expedície za zatmením Slnka.
Združenie, ktoré sa venuje predovšetkým pozorovaniu a výskumu Slnka, založil v roku 2006 Kristián Molnár. Dnes ho vedie Klára Baloghová, ktorá je jeho predsedníčkou spolu s Jaroslavom Šimonom. Hvezdáreň na Základnej škole Alberta Molnára Szencziho v Senci prevádzkuje Solar od roku 2007.
V minulom roku vydalo združenie svoju prvú knihu s názvom Hviezdny atlas k malým ďalekohľadom, ktorá sa dá zakúpiť vo hvezdárni. Kniha podáva návod, ako pozorovať oblohu s bežným ďalekohľadom, ktorý sa nájde v každej domácnosti.
(ŽJ)
