Prvé číslo Slovenských národných novín v spisovnej slovenčine nakoniec vyšlo v Bratislave až 1. augusta.
Tak isto 15. januára, ale roku 1848 Ľudovít Štúr na poslednom uhorskom stavovskom sneme, ktorý zasadal v Bratislave už od novembra predchádzajúceho roku, v poslaneckom prejave dôrazne obhajoval nutnosť výučby na ľudových školách v materinskej reči.
Štúrova žiadosť o zmeny v znení zákona o používaní materinskej reči na školách a pri cirkevných obradoch znela takto: „Preto prosím stavy a rady v záujme ľudu tohto, aby riadne vyučovanie v materinskej reči dostával a odbavovanie služieb Božích v tej samej reči sa mu neporušené zanechalo. Žiadam teda, žeby sa slová v návrhu po tých slovách: „kde sa maďarská reč z povinnosti vyučovať má," nasledujúce slová „ohľadne jej uvedenia za reč všeobecného vyučovania s ohľadom na okolnosti nech patričné vrchnosti poriadky porobia" vynechali a na ich miesto položilo: „ale nech rečou vyučovania ostane v obciach reč materinská".
Na tomto sneme sa prijali nové zákony, známe ako Bratislavská marcová ústava. Ferdinand V. najskôr zákony odmietol, ale nakoniec bol nútený ich potvrdiť.
Rokovanie snemu v Bratislave sa skončilo v marci a novozvolené Národné zhromaždenie už odvtedy zasadalo v Budapešti.
