Slečna, nemáte zmeniť libry alebo euro? S touto otázkou ma zastavil jeden pán na autobusovej stanici Mlynské nivy práve, keď som bola na ceste na letisko. Keďže som potrebovala libry na cestu do Anglicka, moja odpoveď bola nie, prepáčte, nemám. Keď som sa na ďalší týždeň vracala, zopakovala sa táto situácia ešte raz. Dotyčný pán ma začal presviedčať, že sa nemám čoho obávať, že takto sa to bežne robí. Na moju otázku, ako je možné, že sa mu to oplatí, keď v zmenárni môže kúpiť libry podstatne lacnejšie, mi odpovedal, že takto to nemusí priznať a touto cestou si vybavujú a vyrovnávajú nejasnosti v cesťákoch. Keďže mi to veľa nepovedalo, ďalej som nad tým nepremýšľala.
Dnes už chápem, ako sa mu to oplatilo. Bola som rodičom dlžná peniaze za cestu do Anglicka. Predstava „výhodnej výmeny“ ma predsa len zlákala. Poprosila som spolužiaka, aby tam so mnou zašiel. Bála som sa ísť sama, lebo som mala so sebou 200 libier. Dotyčného pána som zbadala hneď. Kurz bol stále ten istý – 70 korún za libru. Veľmi ma to potešilo. Pán mi napočítal 14 000 korún a podal mi ich. Všetky som prezrela, či nie sú falošné a ešte raz prerátala. Môj spolužiak ich prerátal tiež. Potom zase ja. Asi desaťkrát. Chýbalo tam 500 korún. Nato dotyčný vybral z vrecka hŕbu bankoviek a povedal, že si mám 500 vziať. Dala som ju spolužiakovi do ruky a on potom všetky peniaze dal do peňaženky. Nato ma dotyčný vyzval, aby som mu dala libry. Všetky prerátal a s tým sme sa rozišli.
Niečo mi však hovorilo, aby som peniaze ešte raz skontrolovala, a tak sme pri najbližšej lavičke zastali a začali počítať. Ako sme počítali, tak sme počítali, v peňaženke bolo len 4000 korún. Desaťtisíc bolo fuč. Zostalo nám len zúfalstvo. Mohli sme si už len hlavy o múr búchať a čudovať sa, ako sme mohli byť takí hlúpi a nechať sa takto oblbnúť. Ešte stále to nemôžem pochopiť. Kedy nám tie peniaze vzal späť?
Takže na moju otázku, ako sa im to oplatí, som dostala zrozumiteľnú odpoveď.
Rodičom som sa hneď nepochválila, je nás doma šesť a nadšení nebudú. Dvesto libier je pre nás obrovský peniaz. Píšem vám preto, aby boli ľudia opatrnejší, poučili sa z mojej skúsenosti a neurobili tú istú chybu ako ja.
Autor: NATALIA RUSNÁKOVÁ, študentka
