Pred mnohými rokmi v jednom bratislavskom obchode s klenotmi zmizli z vitrínky zlaté dámske náramkové hodinky. Predavači pohotovo zamkli na predajni vchodové dvere, zdržali v nej troch zákazníkov a telefonicky privolali policajtov. Po ich príchode sa zákazníci – jeden muž a dve ženy – cítili ako podozriví z krádeže dotknutí, ale boli sebavedomí. Ochotne im nechali nazrieť do nákupných tašiek a podrobili sa aj osobným prehliadkam. Hodinky sa u žiadneho z nich nenašli.
„Už sme z krádeže začali podozrievať niektorého z predavačov, keď jediný zákazník-muž precedil medzi zubami, že sme babráci, a hlučne nás počastoval niekoľkými vulgárnymi výrazmi. Rozhodli sme sa teda, že ho prelustrujeme podrobnejšie,“ rozpráva jeden z vtedajších vyšetrovateľov.
Na polícii sa zistilo, že arogantný muž bol už v minulosti odsúdený za majetkovú trestnú činnosť a krádeže. Starší, skúsený kriminalista preto navrhol, aby ho previezli do nemocnice na röntgen žalúdka. Pri tomto vyšetrení sa zistilo, že hodinky tikajú v zlodejovom tele.
„Skrýšu vo vlastnom tele používajú najviac pašeráci drog. Niektorí dokážu prehltnúť aj niekoľko kusov prezervatívov naplnených heroínom, kokaínom alebo inou drogou a takto sa snažia kontraband preniesť cez hranice,“ pokračoval vyšetrovateľ. Spomenul však aj prípad elegantne vyzerajúcej ženy, ktorú na slovensko-rakúskom hraničnom priechode v Petržalke zadržali colníci, ktorí dostali „echo“, že prenáša väčšie množstvo valút.
„Žena sa pri prehliadke batožiny i odevu tvárila sebavedome. Usmievala sa aj vtedy, keď ju colníčka vyzvala, aby sa vyzliekla donaha. Znervóznela až vo chvíli, keď si na ruky navliekla gumené rukavice a na pomoc si zobrala pinzetu,“ spomínal bratislavský vyšetrovateľ. Ako sa ukázalo, pašeráčka mala v mikroténovom vrecúšku zabalené americké doláre ukryté v pošve.
Niektorí pri krádeži bleskurýchlo prehltli rôzne malé cenné predmety, čo však vo väčšine prípadov nezabránilo ich odhaleniu.
Henri Charriere, autor známeho autobiografického románu Motýľ, podrobne opísal, ako si väzni vo väznici v Saint Laurent du Maroni na guyanskom Diabolskom ostrove ukrývali cennosti do konečníka. Túto telesnú skrýšu používajú aj mnohí zločinci v slovenských väzniciach a často ju s väčším alebo menším úspechom využívajú aj zlodeji a pašeráci.
„Počas svojej dlhoročnej praxe som viackrát sedel pri osobe podozrivej z krádeže a dohliadal, kým do nejakej nádoby vykoná ‘veľkú potrebu‘. Vo väčšine prípadov sme z jeho stolice vybrali predmety pochádzajúce z krádeže a páchateľa sme usvedčili,“ s úsmevom načieral do spomienok vyšetrovateľ.
Pred niekoľkými dňami došlo v Bratislave k ďalšej kurióznej krádeži. V autobuse MHD spozorovala cestujúca, že jej z nákupnej tašky zmizol mobilný telefón. Spustila krik a upozornila vodiča na prítomnosť zlodeja. Ten autobus odstavil a privolal políciu.
Podozrivou z krádeže mobilu bola od začiatku jedna mladá žena, ktorá však obvinenie rázne odmietala. Policajtovi prišlo na um zatelefonovať na číslo ukradnutého mobilu. Vyťukal ho a na pobavenie okolostojacich cestujúcich sa zvonenie ozvalo z miesta medzi nohami zlodejky. Tá totiž ukradnutý telefón ešte v autobuse skryla do svojich nohavičiek.
JURAJ DONOVAL
