SENEC. Januárové sviatočné slnko sa odráža od zamrznutých Slnečných jazier. Len na severnej časti je v ľade veľká diera v tvare písmena L. V tomto prírodnom bazéne sa chystá okúpať 54 otužilých Ľadových medveďov, z toho 40 mužov a 12 žien. Tí sa pomaly schádzajú v miestnom hoteli, ktorý stojí niekoľko metrov nad jazerom.
Tento ročník sa nesie v znamení leta, ktoré symbolizujú ležadlá, slnečník, nafukovacie hračky, kopček piesku s formičkami či pohár s miešaným nápojom.
FOTO: (PM)
Kým prídu
K bazénu prichádzajú ľudia z každej strany, aj po zamrznutom jazere. Svah sa zapĺňa. Podľa domácich sa tu stretáva každým rokom viac ľudí.
Ľudia prichádzali aj po zamrznutom jazere.
FOTO: (PM)
„Voda má teplotu jeden stupeň," prezrádza moderátor, ktorý sa schováva v otvorenej drevenici hore na svahu. Tam podávajú aj teplý čaj či varené víno na zohriatie. Čaj sa míňa, no z radu neubúda. Jeden z obsluhujúcich berie kaďu, aby ju naplnil. Z podnosov na vedľajších stoloch si berú ľudia omastené chleby s cibuľou.
FOTO: (PM)
Deti sa zatiaľ naháňajú na brehu či na ľade, niektorým rodičia obúvajú korčule alebo ich vozia na saniach. Najväčší úspech majú postavičky dvoch ľadových medveďov, s ktorými sa deti fotografujú do rodinných albumov.
Medvedia hymna
V hoteli sa zapisujú poslední otužilci. O chvíľu sa budú prezliekať do plaviek. Pani Agneša, ktorá takto otužuje už 11-tu sezónu, prišla na trojkráľové kúpanie z Bratislavy. K otužovaniu ju priviedol jej bratanec.
Do Senca sa prišla okúpať aj pani Agneša z Bratislavy (štvrtá sprava). FOTO: (PM)
„Bol koniec októbra v roku 1999, keď sme spolu sedeli v záhrade. Bratranec ma zavolal do vody a ja som išla. Vtedy som sa po prvý raz zoznámila so studenou vodou," prezrádza Agneša.
Vďaka bratrancovi sa Agneša pridala k Ľadovým medveďom, ku ktorým v tej dobe patril. „Prvýkrát ma s nimi zobral plávať ešte v tom roku do Bratislavy na Zlaté piesky."
Jej najdlhší pobyt vo vode trval 12 minút. „Bolo to minulý rok v Novej Bani," hovorí Agneša. Bežne zostáva vo vode, najmä pri mínusových teplotách vzduchu, asi štyri minúty. Keď sa Agneša dozvie, odkiaľ prichádzam, predstaví mi dvoch Ľadových medveďov z Trnavy, Petra a Helenu.
Otužilci prichádzajú na breh v plavkách a v tričku na čele s Tromi kráľmi.
FOTO: (PM)
Hlavy im zdobia rôzne pokrývky. Od mikulášskych čapíc cez pestrofarebné parochne až po dúhový minidáždnik. Skôr ako vojdú do vody, zaspievajú si svoju hymnu. „My sa zimy nebojíme, nemáme z nej strach. S odvahou si zaplávame v ľadových vodách.."
Až dokonca
Ľadové medvede vchádzajú do studenej vody bez výkrikov, akoby vstupovali do vyhrievaného perličkového kúpeľa.
FOTO: (PM)
Zvedavci, ktorí ich pozorujú zo zamrznutého jazera, sa v jednom mieste náhle rozpŕchnu. „Asi praská ľad," poznamená niekto obďaleč. Čo sa stalo, nám však jasné nie je a návštevníci sa opäť upriamia na plavcov.
V ľadovom bazéne ide o pobyt vo vode na čas. Maximálny čas je stanovený na 22 minút, ktorý v mikrofóne odratáva po každej minúte ženský hlas. „Prešla jedna minúta." Z vody sa vynára prvý otužilec. Prvá väčšia vlna vychádza s uplynutím šiestej minúty. S ňou aj trnavský pár, ktorý sa rýchlo zakrýva do pripravených županov.
FOTO: (PM)
Na celý priebeh dohliadajú aj pracovníci zdravotnej služby a potápači z potápačského klubu Piccard. Počas 12-tich ročníkov zatiaľ nemuseli zasahovať ani raz. Otužilci svoje sily podľa ich slov nepreceňujú. „Vedia, čo si môžu dovoliť," hovorí jeden zo záchranárov.
Otužilci si krátia čas rozhovormi, plávaním či zabávaním sa s nafukovacím delfínom.
FOTO: (PM)
Po 12-tej minúte opúšťajú bazén ďalší. Blíži sa 21. minúta a v bazéne sa nachádza posledných päť plavcov. Prešlo 22 minút a z vody vyháňajú štyroch otužilcov.
Ako posledný vychádza Ladislav Molnár z Dunajskej Stredy. Na otázky z publika, či mu nie je zima, odpovedá nie. „Otužujem šiestu či siedmu sezónu. Vo vode zostávam väčšinou až do konca," prezrádza.
