BRATISLAVA. Galéria mesta Bratislavy (GMB) s hlbokou ľútosťou oznamuje, že vo veku 75 rokov po dlhej a ťažkej chorobe zomrel jej dlhoročný pracovník Fedor Kriška. Rozlúčka so zosnulým bude v stredu 12. januára o 12.00 h v bratislavskom krematóriu.
Výtvarný teoretik, galerista a publicista Fedor Kriška sa narodil v Tisovci (1935). V rokoch 1954 až 1958 študoval dejiny umenia a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tesne pred ukončením štúdií bol zo školy ako synovec Vladimíra Clementisa vylúčený. Napriek nedokončenému vzdelaniu vzhľadom na jeho odbornú činnosť pôsobil v rokoch 1963-2000 v GMB ako odborný pracovník, námestník pre hlavnú činnosť a v období 1993-1996 bol poverený jej vedením. Výrazne sa podieľal na dramaturgii výstav a zabezpečení chodu galérie.
"Dôležitým pre neho bolo budovanie profesionality v galerijnej práci, osobne ho naplňovalo neustále stretávanie s mnohými zaujímavými ľuďmi," uviedol dnes pre TASR riaditeľ GMB Ivan Jančár.
Podľa neho Kriška v roku 1993 preberal galériu v zložitom postavení, ktoré bolo zapríčinené najmä výrazným redukovaním finančných príspevkov zo strany magistrátu a neprideľovaním žiadnych financií na nákup umeleckých diel. Uskutočňovať dlhodobejšie vízie mu bránilo aj jeho nevymenovanie za riaditeľa GMB, resp. nevypísanie výberového konania na miesto riaditeľa. "Okrem toho musel čeliť pokusom o násilné a nezmyselné zlúčenie galérie s Múzeom mesta Bratislavy," poznamenal Jančár. Napriek tomu sa mu podarilo udržať pomerne vysokú úroveň realizovaných výstav, vďaka kontaktom najmä so zahraničnými kultúrnymi inštitúciami v Bratislave zabezpečil viaceré významné zahraničné výstavy.
"Podporoval svojich pracovníkov vo vzdelávaní, umožňoval im zúčastňovať sa rôznych programov, seminárov či štipendií, obhajoval samostatnosť a koncepčnú tvorivosť odborných pracovníkov," dodal Jančár.
Kurátorsky Kriška pripravil desiatky výstav a katalógov slovenského umenia 20. storočia doma i v zahraničí. Ako jeden z prvých sa začal systematicky venovať autorom zo Skupiny Mikuláša Galandu. Z výstav v GMB bolo niekoľko významných: Milan Laluha (1967), Alexander Ilečko: Sochy, kresby, keramika (1970), Ondrej Zimka (1981), Albín Brunovský (1989), Jozef Jankovič 19601990 (1990), Veronika Rónaiová Enigma (1998). Od roku 1991 sa podieľal na projekte výstav 6+6 (neskôr 6+7) spočívajúcich v slobodnom výbere autora na prezentáciu v GMB, ako hlavný kurátor sa podieľal na projekte Rozpamätávanie 19 realizovanom v rokoch 1990-1998, ktorý mal ambície nanovo mapovať slovenské výtvarné umenie od roku 1948 po súčasnosť.
Podľa Jančára Kriška publikoval v dennej i odbornej tlači mnoho umenovedných statí s výrazným literárnym akcentom. Po odchode z GMB sa začal intenzívne venovať rozsiahlejším publikačným projektom a začiatkom 21. storočia bol autorom či spoluautorom viacerých monografií - Miroslav Cipár (2002), Magický svet Dušana Kállaya (s Jančárom, 2004), Miroslav Cipár: Knihy, kresby, ilustrácie (2005), Agnesa Sigetová (s Jančárom, 2007), Katarína Vavrová (2008), Kamila Štanclová: Dni a sny (2009). Za umenovednú činnosť v odbore dejín moderného umenia sa stal laureátom Ceny Mariana Várossa (2005), získal aj Cenu Andreja Kmeťa (2009). Uskutočnil súkromné študijné cesty po európskych mestách (Paríž, Londýn, Benátky, Florencia, Rím, Kassel a iných). Popri publikačnej činnosti externe aj naďalej spolupracoval s GMB pri realizácii niekoľkých výstav.
