BRATISLAVA. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) je oproti ostatným siedmim krajom na Slovensku v obrovskej nevýhode v oblasti čerpania financií z eurofondov. Z celkového objemu 11,7 miliardy eur, ktorý predstavuje celý Národný strategický referenčný rámec, môžu subjekty v BSK čerpať len zhruba jedno percento a aj to len na niektoré vybrané aktivity.
Kraj síce má k dispozícii samostatný operačný program, ale ten je sústredený na vedomostnú ekonomiku, niektoré vybrané aktivity v rámci regenerácie sídiel a systém integrovanej dopravy.
"Vynechanie bratislavskej župy z možnosti čerpania podstatnej časti eurofondov stále považujeme za diskriminačné. Vyvíjame obrovské úsilie v spolupráci aj s ostatnými regiónmi Európy, ktoré sú rovnako postihnuté, na to, aby po roku 2013 táto neúnosná situácia prestala a aby dovtedy bol nejaký druh kompenzácií, ktoré bude možné dať ľuďom v území," uviedol predseda BSK Pavol Frešo.
Faktom a problémom ostáva, že to, čo si regionálne samosprávy inde na Slovensku môžu opraviť, rekonštruovať či vybudovať aj za pomoci financií z eurofondov, si v Bratislavskom kraji zväčša nemôžu dovoliť. A to sú hlavné kamene úrazu, prejavujúce sa v modernizačnom deficite budov či ciest, zdedených často v dezolátnom stave, ktorý nebol riešený desiatky rokov.
Napríklad v roku 2010 BSK realizoval opravy havarijných stavov troch mostových telies v Malackách, v Senci a v Tomášove. Celkové náklady sa vyšplhali na jeden milión eur, ktoré krajská samospráva uhradila z vlastného rozpočtu.
"Podobných havarijných stavov či už na mostoch alebo krajských cestách by sa dali v regióne napočítať desiatky. Aj napriek doznievajúcej kríze sa však BSK rozhodol poskytnúť na sanáciu dopravných komunikácií v tomto roku päťnásobne viac prostriedkov ako vlani," dodal Frešo.
