BRATISLAVA. Uplynulý rok nebol regionálnym samosprávam príliš naklonený. Vplyv globálnej krízy spôsobil výpadky z kľúčových príjmov v rozpočtoch krajov, čo malo za následok prijatie úsporných opatrení aj na strane výdavkov. Ako sa tieto skutočnosti premietli do činnosti a aktivít Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a do zámerov na tento rok, sa TASR opýtala jeho predsedu Pavla Freša.
-Máte za sebou prvý rok vo funkcii predsedu BSK. Ako by ste ho zhodnotili?-
Prvý rok bol predovšetkým stabilizačný. Môj predchodca nám nezanechal rozpočet na rok 2010, preto bolo prvoradou prioritou pripraviť taký rozpočet, ktorý musel reagovať na krízu. Všetky župy mali veľké výpadky v daniach, takže sme museli pristúpiť k pomerne výraznému šetreniu. Nechceli sme však, aby to pocítili obyvatelia Bratislavského kraja, preto sme šetrili najmä na vlastnej prevádzke a na našich podriadených organizáciách. S odstupom času to môžem hodnotiť ako správne rozhodnutie a opatrne konštatujem, že to najhoršie už máme pravdepodobne za sebou.
-Hneď po vašom nástupe vo verejnosti najviac rezonovala kauza Danube Arena. O čo vlastne išlo a aký je výsledok po roku?-
Projekt Danube Arena bol od začiatku prezentovaný ako projekt, ktorý bude financovaný výlučne zo súkromných zdrojov. Ukázalo sa však, že to nebola pravda. Po voľbách, ale ešte pred mojím nástupom do funkcie bolo navyše podpísaných niekoľko pre BSK nevýhodných zmlúv, ktoré znamenali napríklad stratu kontroly nad pozemkami či vydanie niekoľkomiliónových zmeniek. Najmä o tomto bol celý spor. Som rád, že sa nám to už podarilo vrátiť do pôvodného stavu a teraz sa už môžeme naplno sústrediť na to, čo na týchto pozemkoch postavíme.
-Hovorí sa o národnom futbalovom štadióne.-
Áno, to je jedna z možností využitia. Chceme však na týchto pozemkoch postaviť aj niekoľko jednoduchých športovísk pre ľudí, pretože takých je v našom kraji zúfalý nedostatok. Uvažujeme tiež o výstavbe krytej plavárne pre širokú verejnosť, ktorých je takisto nedostatok.
-Čomu zo svojho programu ste sa začali venovať ako prvému?-
Mojím cieľom je priblížiť našu činnosť ľuďom. To znamená, že sme okamžite zaviedli online prenosy zo zastupiteľstiev, zaviedli sme pravidelné župné štvrtky, na ktorých sa stretávame s občanmi priamo v území, kde žijú, a intenzívne komunikujeme so zvolenými zástupcami, to znamená so starostami a primátormi. S tým súvisí aj sprehľadnenie a otvorenie činnosti BSK verejnej kontrole. Zverejňujeme faktúry a zmluvy na internete, robíme elektronické aukcie nielen na nákup, ale ako prví aj na predaj majetku a po audite sme zrušili alebo prehodnotili všetky nevýhodné zmluvy. Tieto kroky považujem z pohľadu ďalšieho fungovania za kľúčové.
-Ktoré projekty ste tento rok dokončili a na čo sa chcete zamerať v roku 2011?-
V septembri sme otvorili zrekonštruovanú školu na Grösslingovej ulici a takisto sme sprístupnili nový bazén v domove sociálnych služieb Gaudeamus, na ktorý sa prišla pozrieť aj nórska kráľovná. Okrem toho sme tento rok zrekonštruovali niekoľko kilometrov ciest, mosty alebo ihriská. V najbližšom období sa chceme zamerať najmä na budovanie cyklotrás, s čím súvisí aj výstavba cyklomosta z Devínskej Novej Vsi do Rakúska. BSK má na svojom území v súčasnosti približne 683 km cyklotrás a vo výhľadovom pláne ďalších 300 km nových cyklotrás. Sme súčasťou medzinárodnej cyklotrasy Cesta Železnej opony, ktorá sa začína na nórsko-ruských hraniciach a končí v Bulharsku. Podstatná časť tejto cyklotrasy, asi 80 km, ide popri našich hraniciach s Rakúskom a bude na slovenskom území. Pripravujeme však aj množstvo ďalších menších cyklotrás v Bratislavskom kraji, pretože sme to voličom sľúbili a považujeme to za jednu z našich hlavných priorít v najbližšom období.
-Dlhodobým problémom v Bratislavskom kraji je otázka dopravy. Ako ste pokročili v tejto oblasti?-
Dopravná situácia nielen v meste, ale aj v celom kraji už začína byť skutočne neúnosná, preto sme tento rok rozbehli tvrdý boj za urýchlenú výstavbu tzv. nultého obchvatu. Na jeho vybudovaní musíme samozrejme spolupracovať so štátom, teda s ministerstvom dopravy, s ktorým nachádzame spoločnú reč. V prvom rade si treba uvedomiť, ako je nultý obchvat dôležitý nielen pre BSK, ale pre celé Slovensko. Drvivá väčšina toho, čo sa vyrobí, čo sú hlavne v tomto prípade autá, ide totiž celým Slovenskom. Hore Považím idú súčiastky a naspäť chodia už celé autá. To sa nesie cez Bratislavu a Rakúsko až do západnej Európy. Ak v Bratislave dnes vznikajú zápchy, ktoré majú niekedy hodinové až dvojhodinové trvanie už teraz, tak o päť až desať rokov môžu vzniknúť zápchy, ktoré prakticky znepriechodnia mesto. Tým pádom aj export toho tovaru sa obmedzí a investori na to môžu reagovať aj prípadným odchodom zo Slovenska. Preto venujeme tejto téme takú veľkú pozornosť a som presvedčený, že budeme úspešní.
-Aké má kraj plány v oblasti individuálnej dopravy?-
Po dlhých rokoch, kedy sa hovorilo o integrovanej doprave v kraji, chceme tento projekt skutočne zrealizovať. V novembri poslanci schválili komplexný materiál o Bratislavskej integrovanej doprave (BID). Ide konkrétne o ceny cestovných lístkov BID, návrh zastávok a železničných staníc do tarifných zón BID a zmeny v označovaní vlakových liniek. Jednoducho povedané ide o to, aby sa človek vedel dostať napríklad zo Senca do Petržalky plynule a na jeden cestovný lístok, ktorý bude lacnejší, ako je dnes kombinácia lístkov. Keď bude tento systém fungovať, odľahčí to aj nápor na celkovú dopravnú situáciu a zlepší sa aj životné prostredie, najmä v meste. Prvé výsledky by mali byť viditeľné do roka, celý systém by sme chceli stihnúť do konca roku 2013.
-Na nedávnom decembrovom rokovaní zastupiteľstva BSK bol schválený rozpočet. Na čo sa bude zameriavať?-
Našou prioritou pre rok 2011 je budovanie cestnej infraštruktúry, to znamená nielen opravu ciest a mostov v kraji, ale v širšom zmysle aj budovanie cyklotrás a už spomínanej integrovanej dopravy. Na rekonštrukciu mostov a ciest je pre rok 2011 vyčlenených päťnásobne viac peňazí ako v roku 2010, pričom už aj v minulom roku sa nám podarilo opraviť napríklad mosty v Malackách, Senci či Tomášove. Rovnako sa chceme zamerať v tomto roku aj na oblasť kultúry, ktorá bola dlhé roky podvyživená. Viac prostriedkov pôjde aj do oblasti sociálnych služieb, ktoré sú významnou kompetenciou samosprávnych krajov. Samostatnou kapitolou je školstvo, kde budeme hľadať mechanizmus, ako vykompenzovať učiteľom v Bratislavskom kraji vyššie životné náklady, ktoré ich diskriminujú voči učiteľom z iných krajov Slovenska.
-Ako je na tom BSK s čerpaním eurofondov?-
Je všeobecne známe, že BSK je v čerpaní eurofondov oproti ostatným krajom diskriminovaný. Často sa stáva, že škola v našom kraji nemôže čerpať eurofondy na opravu budovy, ale škola vo vedľajšej dedine, ktorá je už v Trnavskom kraji, je kompletne zrenovovaná. Hneď po nástupe preto nové vedenie BSK vyvinulo maximálne úsilie, aby sa to už v novom programovacom období na roky 2014 až 2021 neopakovalo. Tento rok sme boli viackrát lobovať priamo v Bruseli, stretli sme sa so všetkými dôležitými ľuďmi a zapájame sa do rokovacieho procesu aj v rámci Slovenska. Nemôžeme dopustiť, aby Bratislavský kraj trpel za svoju úspešnosť.
-Akú očakávate spoluprácu s novozvoleným primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom?-
Je o mne známe, že má priamo na mňa kontakt každý jeden starosta a primátor v kraji a môže sa na mňa kedykoľvek obrátiť s akýmkoľvek problémom. Navyše, každý štvrtok chodíme na takzvané župné štvrtky po celom kraji, kde sa pravidelne stretávam nielen s občanmi, ale aj so starostami a primátormi. Inak to nebude ani s pánom Ftáčnikom. Už sme absolvovali prvé stretnutie, na ktorom sme sa dohodli na konštruktívnej a nevyhnutnej spolupráci župy a mesta, najmä v oblasti dopravy. Zhodli sme sa, že výstavba nultého obchvatu je absolútnou prioritou, ale hovorili sme aj o integrovanej doprave, ktorá zlepší cestovanie v rámci celého kraja a posilní sa verejná doprava na úkor osobnej dopravy. Rovnaký názor máme aj na rozširovanie cyklotrás nielen v meste, ale aj v celom kraji.
