i v Los Angeles.
Do Ameriky sa čoskoro chystá znovu, v Pittsburghu bude študovať biológiu a environmentálne vedy. K získanu štipendia mu pomohlo práve jeho stepárske umenie. „Prijali ma na základe stredoškolských výsledkov a videokazety s mojím tancom. Budem pôsobiť v školskom súbore, čo mi zohľadnia formou štipendia. Ide mi o kvalitné vzdelanie, aj keď by som sa rád živil aj umením,“ vraví Juraj.
Stepu sa venuje od 12 rokov, okrem toho tancuje aj ľudovky a žongluje. Má to v rodine, jeho „súkromným“ trénerom je dedko, „aj choreografom a niekedy aj bodyguardom. Sám nerozumiem, ako to dokáže, navyše, má 63 rokov. Všetko ma naučil on. Myslím, že vzťah medzi trénerom a cvičencom musí byť založený na harmónii, láske a iskre,“ dodáva.
Trénujú spolu v SĽUK-u. Kostýmy, špeciálnu obuv, rekvizity a všetky cesty spojené s pobytmi na súťažiach (trikrát bol vicemajstrom sveta) hradia Jurajovi rodičia. „Keby sme na tom boli finančne horšie, nikdy by som sa tam nedostal. Na peniazoch všetko stojí a u sponzorov nebola žiadna odozva. Podporujú šport, tanec pre nich nič neznamená,“ hovorí majster sveta. „Pre mňa je umenie virtuozita. To, čo nikto iný na svete nedokáže. Ja dokážem zároveň stepovať aj žonglovať, čo ocenili na svetových súťažiach. Raz by som chcel vytvoriť vlastnú show, neviem si to však predstaviť na Slovensku. Nie sú tu profesionálne podmienky ani vzťahy. Hádam sa mi to podarí v Amerike,“ hovorí ďalší ambiciózny mladý muž, ktorý cíti, že na splnenie svojho sna je potrebné zo Slovenska odísť. (km)
