BRATISLAVA. Keď vlani o takomto čase Bratislava vstupovala do roku komunálnych volieb, dalo sa tušiť, že jej vtedajšie pravicové vedenie má oslabenú pozíciu.
A priebeh roku 2010 dokázal, že tušenie bolo správne. Stačilo párkrát zahrať na city kauzou PKO, zahmlievať, prípadne arogantne reagovať na otázky a požiadavky týkajúce sa transparentnosti narábania s majetkom mesta, a na záver volebného obdobia vytiahnuť eso - informácie o zadlženosti mesta, a bolo to.
Šéf opozície Fico na jesenných bilbordoch tvrdil, že obce a mestá sú dôležité. Našiel vhodného kandidáta a v boji s pravicou o najvýznamnejšie mesto Slovenska vyhral.
Už nasledujúce mesiace ukážu, či tento boj bude pokračovať a ako, alebo či vôbec. Môže sa stať, že nové vedenie mesta presadí zmeny, ktoré povedú nie k zastaveniu vývoja v hlavnom meste (ako by mohli vyznievať snahy niektorých občianskych aktivistov), ale k jeho účinnému regulovaniu.
Možno to budú zmeny vychádzajúce nie z populizmu, ale zo záujmu o potreby verejnosti a o ich presadzovanie.
A možno bude samospráva Bratislavy naozaj transparentnejšia.
Na to sa dá len tešiť, ak teda nepatríme ku skupine ľudí, ktorí doteraz z pomerov v hlavnom meste profitovali.
Nepochybne vzniknú nové vzťahy, a ak majú prísť pozitívne zmeny, bude to predpokladať aj novú spoluprácu veľkej časti tých istých ľudí, ktorí rozhodovali aj v uplynulom volebnom období. Lebo voliči tak rozhodli.
Linda Vasiľová
Tohtoročné komunálne voľby menia históriu Bratislavy. Končí sa éra pravice a Andreja Ďurkovského a prichádza éra silnej ľavice.
Po 20 rokoch od nežnej revolúcie si obyvatelia mesta prvýkrát zvolili primátora, ktorého podporuje ľavicová strana Smer - Milana Ftáčnika. A po ôsmich rokoch na magistráte a takmer 20 rokoch z komunálu odišiel bývalý starosta a dvojnásobný primátor Ďurkovský (KDH).
Protikandidáti
Ftáčnik (nez. s podporou Smeru) ako prvý oznámil, že sa chystá kandidovať - už na jar. Zámery pravicových strán zmenili sčasti aj parlamentné voľby, v kuloároch sa hovorilo, že jeho silnou protikandidátkou bude Lucia Žitňanská (SDKÚ), ktorá sa nakoniec stala ministerkou spravodlivosti.
Pravica nakoniec nominovala herečku a diplomatku Magdu Vášáryovú, do poslednej chvíle nebolo jasné, či nakoniec nebude znova kandidovať aj Ďurkovský. Ten sa v lete dostal do parlamentu a bolo zrejmé, že si vyberie buď parlament, alebo komunál, lebo taká je zásada KDH - jeden človek, jedna funkcia. Proti jeho opätovnej nominácii sa však postavila najsilnejšia pravicová strana SDKÚ.
Ďurkovského meno sa v jeho poslednom volebnom období začalo spájať hlavne s viacerými kauzami, napríklad búranie PKO, výmena pozemkov, Starý most, Vegetka alebo podozrenie z falšovania územného plánu.
Navyše sa tesne pred voľbami objavili finančné problémy mesta - nesplatené faktúry po Ďurkovskom a jeho aparáte dosahujú vyše 30 miliónov eur (miliardu korún).
Kampaň
Pravica nakoniec v boji o primátorský post utrpela porážku, Ftáčnika favorizovali prieskumy aj časť politológov s tým, že Vášáryovej nominácia je zlý ťah. Vášáryová dodnes neposkytla médiám rozhovor.
Voľby boli prelomové aj v tom, že sa nedotkli len komunálnej sféry. Na verejnosť sa dostali kauzy, ktoré mali dosah aj na politické špičky - napríklad netransparentné prideľovanie obecných bytov v Starom Meste. Byty museli vysvetľovať traja ministri.
Nezvyčajne tvrdá a priama bola aj bilbordová kampaň, ktorá bola najdrahšia v histórii mesta. Každý z troch kandidátov na primátora priznáva, že na ňu minul aspoň 30-tisíc eur.
Objavili sa bilbordy útočiace na pravicu a upozorňujúce na jej škandály, po meste viseli aj Ftáčnik s kosákom a kladivom a Ján Budaj zobrazený ako trójsky kôň, ktorý má pravici odobrať hlasy. K autorstvu či objednávke sa dodnes nik neprihlásil.
Pravica prehrala i vyhrala
Hoci pravica po voľbách nemala prečo oslavovovať, vo väčšine zastupiteľstiev má SDKÚ najväčšie poslanecké kluby a v koalícii s pravicovými stranami ovláda väčšinu. Má aj najviac starostov.
Jediným ľavicovým zastupiteľstvom bude na štyri roky Lamač, ale s pravicovým starostom. Opačné garde čaká Ftáčnika, mestských poslancov je až 30 zo 45 z SDKÚ, KDH, SaS, Most-Híd a OKS. Ftáčnik hovorí, že je na spoluprácu pripravený, vyskúšal si ju už v Petržalke, kde bol starostom. Neuľahčí mu to zložitá finančná situácia mesta, kontroverzné rozhodnutia z minulosti a zhoršujúca sa dopravná situácia. Nový primátor bude musieť presvedčiť Bratislavčanov o svojich sľuboch - slušnej ľavicovej politike. Zatiaľ sa mu podarilo presvedčiť developera v kauze PKO, aby nezačal búrať.
Dorota Kráková
2. Politikou hýbala kauza PKO
Pred rokom poslanci rozhodli o náhrade PKO na jeho mieste. Vo veci búrania však magistrát mlčal. Na otázku, čo bude ďalej, hovorcovia aj developer odpovedali, že verejnosť sa včas dozvie ďalší postup.
Tajný dodatok
Viac informácií o pozadí kauzy priniesli až voľby. Po víťazstve Milana Ftáčnika začalo postupne vychádzať najavo, že v lete po parlamentných voľbách podpísal primátor Andrej Ďurkovský bez vedomia poslancov dodatok k zmluve o búraní s majiteľom pozemkov Henbury Development. Pripravil vlastne všetko na búranie - v dodatku sa píše, že do 1. decembra musia byť budovy prázdne.
Deň pred voľbami potom Ďurkovský podpísal okamžitú výpoveď organizácii Bratislavské kultúrne a informačné stredisko z budov, hoci tam mali ešte zazmluvnené akcie do konca roka - napríklad populárnu Country noc. Tá sa nakoniec nekonala.Hluché obdobie
Agenda PKO bola blízka najmä Jánovi Budajovi, ktorý kandidoval na primátora za aktivistov. Budajovci začali PKO strážiť, ako Budaj pred voľbami povedal, existujú indície, že PKO sa začne búrať v „hluchom období", teda po voľbách, ale v čase, kým ešte nové vedenie mesta nebude oficiálne vymenované.
Developer po voľbách pristúpil na požiadavku nového primátora Milana Ftáčnika, že počká, ako o budúcnosti budov rozhodnú noví poslanci. Ftáčnik začal kauzu riešiť okamžite po zvolení - dokonca ešte predtým, ako nastúpil do úradu.
Svoj vplyv využila na záchranu PKO aj premiérka Radičová, ktorá pred budovy v kritickom čase prišla a povedala, že PKO bude brániť vlastným telom.
Odchádzajúci primátor Ďurkovský na otázku SME, prečo nedodržal sľub, že PKO sa nebude búrať, kým nebude náhrada, povedal: „PKO stojí." (dot)
3. Kauzu byty vytiahli pred voľbami
Obdobie pred komunálnymi voľbami poznačili mnohé kauzy. Azda najvýraznejšou boli byty. Vo viacerých mestských častiach sa totiž odhalilo škandalózne prideľovanie obecných bytov alebo sporné zoznamy ich vlastníkov.
Prvou mestskou časťou, kde sa bytový škandál prevalil, bolo Staré Mesto. Všetko sa začalo zistením dôchodcu Kristiána Straku zo združenia Právo na bývanie. Upozornil na nezrovnalosti v zozname tých, ktorí od mestskej časti dostali byt. Komisiu, ktorá mala prideľovanie bytov na starosti, navyše nikto nekontroloval.
Bývalý staromestský starosta Andrej Petrek potom zverejnil na internete zoznamy ľudí, ktorí dostali byt od roku 1991, neskôr ho však stiahol. Medzi „obdarovanými" boli viacerí politici a prominenti. Petrek stiahnutie zoznamu vysvetľoval atakovaním ľudí na ňom zo strany novinárov.
Zoznamy boli problémom aj v iných mestských častiach. Nové Mesto mená ľudí, ktorí získali byt, doslova pochovalo. Mestská časť spis skartovala, podľa zákona tak urobiť mohla. Zoznamy utajil aj Ružinov a mesto, argumentovali pritom ochranou osobných údajov.
V Karlovej Vsi vytiahli mená ľudí, ktorí dostali byt tesne pred voľbami, bol medzi nimi aj terajší prednosta, zať bývalého i poslanci KDH. (lut)
FOTO - ARCHÍV SME
Starý most zostáva zatiaľ zatvorený. Dianie okolo neho ovplyvňuje nedostatok financií. Hoci sa na most mali chodci a cyklisti vrátiť ešte pred Vianocami, problém je s údržbou lávky, vraj nie sú naň peniaze.
Správy o zlom stave mosta sa začali objavovať ešte koncom roka 2008. V januári 2009 z neho vylúčili autá, ostali len autobusy. Od polovice mája tohto roku je most úplne uzatvorený, prestali premávať autobusy a uzavreli ho aj pre peších a cyklistov.
Príčinou výluky boli výsledky meraní a skúšok, ktoré preukázali havarijný stav mosta. MHD sa presunula na Most Apollo, nočné linky na Nový most. V auguste začali Starý most rozoberať, hrozilo totiž jeho spadnutie. (miš)
5. Tunel pod Hradom funguje
Prvý deň školského roku otvoril dopravný podnik po rekonštrukcii za 8,3 milióna eur električkový tunel . Opravy trvali vyše roka. Termín otvorenia posúvali, lebo počas kolaudácie prišli na nedostatky. V tuneli pribudol kamerový systém a osvetlenie. Nepodarilo sa však zlikvidovať presakovanie vody. (lut)
6. Radnicu s dlhom dokončia
Tento rok malo mesto dokončiť obnovu Starej radnice. To sa však nestihlo. Rekonštrukciu, ktorá mala byť hotová v lete, zabrzdili peniaze. Dlh mesta voči dodávateľovi sa vyšplhal na 4,763 milióna eur. Poslanci rozhodli, že dlh prevezme Slovenská sporiteľňa. Radnica má byť hotová vo februári. (lut)
FOTO SME - LUCIA TKÁČIKOVÁ
7. Stanice sa pohli len o kúsok
Prestavba Predstaničného námestia po desiatich rokoch získala územné rozhodnutie. S prácami by sa malo začať v prvom štvrťroku 2011. Prestavba autobusovej stanice na Mlynských nivách záväzné stanovisko mesta už má, termín začiatku výstavby ešte známy nie je. (miš)
FOTO - ARCHÍV SME
8. Otvorili Euroveu a River Park
Nábrežie Dunaja v uplynulom roku zmenila nová výstavba. Na jar sa veľkolepo otvárala nová mestská štvrť Eurovea pri Starom moste, na jeseň postupne bez veľkého programu komplex River Park pri PKO. Obe štvrte majú nábrežné promenády s kaviarňami, Eurovea má navyše obchodné centrum. (dot)
FOTO SME - ARCHÍV
9. Pribudli sochy aj protesty
Počet sôch v meste stúpol. Spolu s nimi aj zbierky na ne i protesty proti nim. Po spornom Svätoplukovi osadili Masaryka pred národným múzeom. Paradoxne drahšie ako socha bolo búranie pylónu, ktorý tu ostal po levovi. Novinkou je aj plastika pri River Parku od sochára Jaroslava Rónu. (lut)
10. Trasu na juh zmenili
Nové vedenie rezortu dopravy sa v rámci trasovania rýchlostnej cesty R7 Bratislava - Dunajská Lužná vrátilo k pôvodnému variantu. Sedemkilometrový úsek by mal viesť od Prístavného mosta popri Dunaji, Slovnaftu až do Dunajskej Lužnej. Cesta má odľahčiť katastrofálnu dopravu na juh od Bratislavy. (lin)
FOTO - ARCHÍV SME
