BRATISLAVA. Bratislavský samosprávny kraj chce kompenzovať finančné rozdiely spôsobené vyššími životnými nákladmi v porovnaní s ostatnými krajmi zriadením župného fondu či voľnými ubytovacími kapacitami. Podľa župana Pavla Freša je to problém najmä oblasti školstva a učiteľov, ktorí majú tabuľkové platy, preto je potrebné ponúknuť učiteľom istú kompenzáciu, aby ich úroveň bola porovnateľná s inými krajmi.
"My sme uvažovali o istom župnom fonde, ktorým by sme dali k dispozícii peniaze riaditeľom škôl, aby to rozdelili," uviedol Frešo v rozhovore pre agentúru SITA. Predseda kraja sa uchádza o podporu aj u najväčších zamestnávateľov, ktorí sú v kraji, ktorým by podľa neho tiež malo záležať na tom, aby tí ľudia boli kvalitne vzdelaní. "Čakali sme teraz na to, že nové vedenie ministerstva podobne uvažovalo ešte vo vládnom programe. My sme si dali taký vnútorný deadline - január. Pokiaľ nie, tak začíname pracovať na možnej finančnej kompenzácii," uviedol Frešo.
Namiesto peňazí voľné ubytovacie kapacity
Podľa Freša je otázka finančnej kompenzácie ťažšia, lebo župa ešte stále pracuje na tom, aby vyriešila problémy s krízou. "Ale máme napríklad k dispozícii voľné ubytovacie kapacity," uviedol župan. Župa má tieto ubytovacie kapacity dokonca rozmiestnené tak, že by sa učiteľom dali ponúknuť pomerne atraktívne lokality a bolo by to pre nich blízko aj do práce. Podľa Freša je to niečo, čo je nielen relatívne lacné, ale je to aj blízko miesta, kde učitelia pracujú, čiže sa ušetrí aj čas, ktorý strávia v doprave.
"Uvažujeme o tom, že by sme ich prenajímali a vytvorili takúto sieť. Hovoril som s pánmi riaditeľmi a myslím, že by táto ponuka bola atraktívna. Toto určite otvoríme budúci rok, tam nie je iná možnosť. V tomto nie sme naviazaní prakticky na nikoho. Čiže to je naozaj vec nejakého krátkeho zadania, analýzy, potom zistíme aká je ponuka, o aké miestnosti sa jedná a potom môžeme okamžite jednať," uviedol Frešo.
Chce rokovať s veľkými zamestnávateľmi
Čo sa týka finančnej kompenzácie chce Frešo rokovať s veľkými zamestnávateľmi ale aj s ministerstvom školstva. "V jednej z verzií vládneho programu bol taký odkaz na HDP toho ktorého regiónu. Ono to nakoniec vypadlo, lebo sa to stretlo s nevôľou možno v iných regiónoch. Ale asi to nie je dlhodobo udržateľné, keď ten istý tabuľkový plat v Bratislave znamená niečo menej ako priemer a niekde inde znamená vzhľadom na životné náklady vysoký nadpriemer," uviedol Frešo.
Podľa Freša sa tento nepomer potom odráža vo vzdelávacom procese. "Existujú prípady, kde sa starosta obce na mňa obrátil, kde sa žene s 30-ročnou praxou v školstve oplatilo ísť robiť office managerku. A to je naozaj veľmi varovný signál," uviedol Frešo.
