Vpravo na fotografii Rodinov Mysliteľ odzadu a Mařatkova Inteligencia.
FOTO SME – PAVOL MAJER
O prvú, legendárnu Rodinovu výstavu v Prahe sa postaral Josef Mařatka. V roku 1900 odišiel na štipendijný pobyt do Paríža a jeho snom bolo študovať u Rodina. Nebolo to také jednoduché, pretože Rodin neprijímal žiakov, ale nakoniec sa mu to podarilo. Najprv bol v ateliéri len pomocníkom, potom spolupracovníkom, a napokon u Rodina tri roky býval. V tom čase bol Rodina slávnym umelcom a európske mestá bojovali o výstavu jeho diel. Mařatkovi sa podarilo zorganizovať, že výstava prešla aj do Prahy. Bola slávnostne otvorená 26. mája 1902 a mala veľký vplyv na české sochárstvo.
Výstava v Galérii Miro je po sto rokoch obzretím sa práve za touto výstavou, ale súčasne je aj výstavou diela Josefa Mařatku.
„Na výstave sú otcove diela z obdobia impresionistického, ktoré vznikli u Rodina. Vystavené ‘ruky‘ a ‘nohy‘ boli prvou úlohou, ktorú od Rodina dostal. Ďalej sú tu pohybové štúdie modeliek a tanečníc,“ povedal Zdeněk Mařatka.
Dvanásť Rodinových plastík na výstave nie sú originály. Sú to reprodukcie – nie kópie – zhotovené po-dľa originálnych sadrových foriem v presne určenom a číslovanom množstve. Originály by bolo takmer neuskutočniteľné priviesť na Slovensko, veď ich hodnota sa pohybuje v 40- násobne vyšších cenách ako sú tie, ktoré nájdete uvedené pri plastikách na výstave. Najdrahší ‘kus‘ v Galérii Miro je Rodinov Veľký bozk za 185- tisíc eur.
Podobne je to i s dielami Josefa Mařatku, najdrahší vystavený exponát Veľká symfónia si môžete kúpiť za 341 tisíc korún. „Nahovárali ma na robenie kópií otcových diel, že bude populárnejší. Mne sa však zdá, že dielo sa tak znehodnocuje. Môj otec sadrové originály nikdy nedal z ruky a ja sa tiež držím tohto jeho postoja.“
Do 31. júla si teda môžete pozrieť skvelé sochárske práce Auguste Rodina, ktorý nesporne patrí medzi najväčšie osobnosti v dejinách výtvarného umenia, veď sa stal zakladateľom moderného európskeho sochárstva. Vychutnajte si zvláštnu a osobitú syntézu realizmu, impresionizmu a symbolizmu (Mysliteľ, Balzacova hlava, Večná jar, Štúdia Galatey, Občania z Calais) v hmotných dielach, ktoré však vyjadrujú vnútorný citový svet človeka.
U Mařatku je v tomto smere neprehliadnuteľná napríklad Inteligencia, Torzo zlomenej ženy či Nahá spomienka.
