Na dnešného Medarda meteorológovia predpovedajú občasný dážď, vytrvalo by vraj pršať nemalo. Milovníci pranostík okrem najznámejšej „Medardova kvapka - 40 dní kvapká“ majú v zásobe aj ďalšiu „Jasný deň na Medarda tlmí roľníkovo nariekanie“. Štyridsať dní v biblických spisoch neznamená presne ohraničený čas, ale chápe sa ako dlhšie obdobie. Potom po daždivom Medardovi nemusí pršať presne 40 dní.
Ôsmy jún nebýva vždy daždivý, prináša aj extrémy. Ako sme sa dozvedeli od prognostika počasia Jozef Iľka, najväčší extrém v Bratislave bol v roku 1945, keď namerali tropické horúčavy 34 stupňov. Odborníci na počasie prirovnávajú Medarda k monzúnu. Neoficiálne volajú tento deň dňom európskeho monzúnu, hoci neprichádza pravidelne každý rok ako monzún v Indii. Daždivé počasie na Medarda je spôsobované prehriatím zeme v polovici mája, po ktorom prichádza vlhký vzduch a ten sa prejavuje dažďom.
Pôvod mena Medard pochádza ešte z roku 1556, keď zomrel francúzsky biskup Medardus. V deň jeho pohrebu 8. júna vraj padal horúci dážď. (dro)
