PETRŽALKA. Ťažba dreva v Pečnianskom lese na pravom brehu Dunaja, ktorá znepokojila mnohých Bratislavčanov, sa už skončila.
„Ťažba je ukončená, realizujeme odvoz a dočistenie plôch,“ povedal Peter Gogola, hovorca Štátnych lesov SR a zároveň novozvolený primátor Banskej Bystrice. Gogola, ktorý kandidoval ako nezávislý, nastúpi do funkcie 20. decembra.
Rúbal sa brehový porast Dunaja za areálom výstaviska Incheba, ťažil sa prevažne topoľ šľachtený.
Podľa Gogolu išlo o plánovanú ťažbu dreva. „Ťažbu sme uskutočnili na troch parcelách, dve boli vyťažené úplne, v tretej sme ponechali ochranné pásy stromov, ktoré tvoria asi 20 percent plochy porastu.“
Náhradná výsadba
Gogola tvrdí, že náklady na ťažbu boli okolo 20-tisíc eur. „Asi 20 percent drevnej hmoty sme predali ako guľatinu lokálnym odberateľom, zvyšok spracuje ružomberská celulózka Mondi bussiness paper. Sumár výnosov ešte nemáme spracovaný.“
Získané peniaze sa podľa Gogolu vrátia naspäť do lesa. „Prostriedky investujeme do obnovy porastov, zalesníme už na jar.“
Vysadiť chcú topoľ domáci, ako to predpisuje lesný hospodársky plán a bola to vraj aj podmienka ochranárov.
Projekt ochrany
V Pečnianskom lese na území od Prístavného mosta až po Most Lafranconi, ktorý je súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy, platí dočasne druhý stupeň ochrany.
Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) ho navrhuje vyhlásiť za chránený areál s tretím a štvrtým stupňom ochrany.
„V súčasnosti o tom rozhoduje Krajský úrad životného prostredia v Bratislave,“ povedal ochranár Andrej Kovárik.
Vyhlásenie územia za chránený areál so štvrtým stupňom ochrany však nevytvorí podľa ochranárov žiadne nové podstatné obmedzenie hospodárskeho využitia územia. Na Slovensku je totiž podľa platného právneho stavu ťažba vylúčená len v piatom, najvyššom stupni ochrany.
Kovárik si myslí, že špeciálne v prípade lesov v bezprostrednej blízkosti centra mesta by aj tlak verejnosti pomohol eliminovať hospodárske využívanie takýchto lesov.
Podľa neho záujmom BROZ a aj ochrany prírody v regióne je nahradiť plochy šľachtených topoľov, ktoré v princípe slúžia len čo najrýchlejšej rotácii ťažby a čo najrýchlejšiemu hospodárskemu využitiu týchto lesov, za lesy prirodzeného druhového zloženia.
„Po vyťažení šľachteného topoľa by sme radi tieto lesy ponechali funkcii ochrana prírody a rekreačné využitie,“ dodal Kovárik.
Pečniansky les je súčasťou územia európskeho významu Bratislavské luhy.
FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
