Múzeum zločinov komunizmu môže vzniknúť aj v dnešnom sídle policajného riaditeľstva.
BRATISLAVA. Bratislavská budova „U dvoch levov“, kde dnes sídli Krajské policajné riaditeľstvo, alebo rodinný dom na Trnávke, v ktorom za komunizmu bola ilegálna tlačiareň samizdatovej tlače by sa potenciálne mohli stať sídlom Múzea zločinov komunizmu.
Myšlienku jeho vzniku na Slovensku podporuje občianska iniciatíva, v ktorej sa združili predstavitelia Fóra kresťanských inštitúcií, Konfederácie politických väzňov, Ústavu pamäti národa, ale aj zahraniční odborníci z Berlínskeho živého memoriálu Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen či Nadácie Konráda Adenauera.
Autori iniciatívy oddnes spustili na internete na adrese peticia.sk výzvu, ktorú môže podporiť verejnosť.
„Ak chceme zabrániť opakovaniu zločinov z minulosti; ak chceme, aby sa nadobudnutá sloboda uchovala, musíme chrániť spomienku na všetkých, ktorí v jej mene trpeli a položili život,“ citoval z výzvy jeden z iniciátorov František Neupauer.
Iniciátori múzea poukazujú na to, že vo viacerých metropolách bývalého východného bloku sú takéto miesta už samozrejmosťou, ale u nás stále chýba. Podľa riaditeľa Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen Hubertusa Knabeho vznik týchto múzeí bol vo všetkých krajinách zložitým procesom, lebo „tón často ešte udávajú staré elity“ a väčšina také spomienkové miesta ani nechce. "Tento odpor treba prekonať, som optimistom, že sa to podarí aj na Slovensku," povedal si Knabe.
Štyridsaťročným pôsobením komunizmu sme všetci hlboko poznačení, nielen kultúra, ekonomika, ale predovšetkým morálka, hovorí predseda Konfederácie politických väzňov Anton Srholec.
Podľa neho sú napríklad obdobia svetových vojen, vyčíňania nacizmu už celkom dobre zdokumentované, ale obdobie komunizmu nie. „Komunizmus je ešte stále hodnotený, ako keby to bolo niečo skoro normálne, i keď komunizmus bol rovnako zločinný ako nacizmus,“ myslí si Srholec, podľa ktorého by bolo načase, aby sme celému tomu režimu vytvorili miesto, kde sa sústredia existujúce dokumenty a kde ho budú ochotní pamätníci pripomínať. „Ak nebude demokraciu a slobodu strážiť, je hrozba, že sa tie zločiny budú v novej podobe vracať."
Podľa predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa je zahanbujúce, že múzeum zločinov komunizmu ešte nemáme. "Pomôžu nové učebnice, nové dokumentárne filmy, ale toto všetko nenahradí to, čo by dokázalo múzeum zločinov komunizmu,“ hovorí Petranský. Myšlienku múzea podporuje aj Ján Čarnogurský, ktorý bol práve 25. novembra 1989 amnestovaný ako jeden z posledných politických väzňov.
Projekt múzea sa podľa predsedníčky Fóra kresťanských inštitúcií Kataríny Hulmanovej opiera aj o myšlienku z programového vyhlásenia vlády, v ktorej vláda bude podporovať aktívnu pamäť národa a vzdelávanie občianskej spoločnosti, najmä mládeže o totalitnej minulosti.
„Nebojme sa reflexie, nejde o vyťahovanie niečích slabostí, nejde o konfrontáciu,“ nabáda Hulmanová. Podporu múzeu chcú hľadať medzi politikmi naprieč celým spektrom. Múzeum by chceli otvoriť v roku 2012 na výročie bratislavskej Sviečkovej manifestácie.
