MODRA. PEZINOK. SENEC. Transparency International Slovensko (TIS) si počas septembra posvietila na informácie, ktoré stovka slovenských samospráv poskytuje svojim obyvateľom ako aj na spôsob, akým ich poskytuje. Združenie hodnotilo nakoľko sú samosprávy naklonené otvorenosti a transparentnosti voči svojim obyvateľom.
Sledovalo pritom informácie, ktoré obce a mestá zverejňujú na svojich webových stránkach a prostredníctvom infožiadostí. Pri poskytovaných informáciách nerozhodoval len ich obsah, ale aj ich množstvo. Takisto sa zameralo na rozsah zavedených protikorupčných mechanizmov.
Najhoršie dopadla Modra
Medzi hodnotenými mestami boli aj Modra, Pezinok a Senec. Modra skončila spomedzi nich najhoršie. V rámci celkového hodnotenia dosiahla 35 percent a ocitla sa na 69-tom mieste. Ušla sa jej známka D.
Senec s Pezinkom získali 50 percent. Pezinok však skončil jednu priečku pred Sencom. Obsadil 13. miesto. Obe mestá ohodnotili odborníci na rovnakú známku, na C.
Výsledné percentá predstavujú priemer z udelených percent za jedenásť oblastí, pričom každej z nich sa prikladala iná váha.
Najväčšiu váhu mala oblasť prístupu k informáciám (20 percent). Oblasť s názvom Obecné podniky a investície sa na hodnotení podieľala siedmimi percentami.
Sencu chýbajú etické kódexy
Prvé miesto si Senec vyslúžil za účasť verejnosti na rozhodovaní. TIS ho ohodnotila známkou A. Medzi nedostatky patrí podľa TIS to, že mesto na svojej webovej stránke nezverejňuje zápisnice zo schôdzí mestskej rady, zverejnené nie sú ani ich zápisnice spred dvoch rokov.
Chýbajú tiež videozáznamy z rokovania mestského zastupiteľstva spred dvoch rokov. Aj napriek týmto záporom sa Senec nachádza so svojimi 77-mi percentami vysoko nad priemerom, ktorý predstavuje 30 percent.
Druhú najsilnejšiu stránku predstavuje personálna politika, kde získal Senec 70 percent a druhé miesto. Najviac percent dosiahol Senec v rámci územného plánovania a stavebného úradu. Do prvej desiatky sa napriek tomu neprebojoval. S lepším výsledkom skončilo 19 iných samospráv.
Mesto zlyhalo na poli etiky a konfliktu záujmov, kde získalo nula percent. Dôvodom sú chýbajúce etické kódexy či nezverejnené majetkové a daňové priznania primátora a poslancov. Slabých desať percent dostalo mesto za predaj a prenájom majetku. Pod hranicou 50 percent sa objavili dotácie a granty (29 percent), verejné obstarávanie a zabezpečovanie služieb (37 percent ) a oblasť bytov a sociálnych zariadení (40 percent).
Pezinok zaostáva v grantoch
Pezinok dominuje v dvoch sférach. Nad hranicu 80-tich percent sa dostali obecné podniky a investície (84 percent) a územné plánovanie a stavebný úrad (80 percent). V hodnotení Pezinka vyšli najhoršie dotácie a granty.
Premietla sa sem skutočnosť, že verejnosť sa nemôže zúčastniť zasadnutia komisií, ktoré rozhodujú o pridelení dotácie a takisto aj to, že na webovej stránke mesta nie sú zverejnené pravidlá na riešenie konfliktu záujmov členov komisií, ktoré o nich rozhodujú. Na stránke nie sú zverejnené ani rozhodnutia primátora, ani hodnotiace tabuľky k jednotlivým projektom, ktorým primátor rozhodol prideliť dotáciu.
Značné rezervy má mesto podľa TIS aj v predaji a prenájme majetku (40 percent), v účasti verejnosti na rozhodovaní (34 percent) a v oblasti bytov a sociálnych zariadení (36 percent).
Modra má veľké rezervy
Najsilnejšou stránkou Modry je oblasť prístupu k informáciám, v ktorom získala 70 percent. Nad 50-percentnú hranicu sa dostal už len rozpočet so 63-mi percentami. Hodnotenie ostatných oblastí sa pohybuje okolo 20 percent. Najslabším článkom je, rovnako ako v prípade Pezinka, etika a konflikt záujmov, ktorý do celkového hodnotenia otvorenosti a transparentnosti modranskej samosprávy neprispel žiadnymi percentami.
Rebríček nie je garantom
Samotní autori projektu však upozorňujú, že rebríček nie je skutočným odrazom otvorenosti samosprávy.
„Čím vyššie je mesto v rebríčku umiestnené, tým obec vytvára menší priestor pre korupciu a netransparentnosť. V žiadnom prípade sa však vysoko otvorená samospráva nedá označiť za nekorupčnú a naopak," píše sa na webovej stránke združenia.
Dobré formálne pravidlá však podľa nich zvyčajne vedú k nižšej korupcii, no jej menší rozsah negarantovať nemusia. TIS avizuje, že hodnotenie chce uskutočňovať opakovane. Vtedy bude možné vidieť aj posuny v správaní sa samospráv.
