Boris Karageorgiev (na snímke) patrí ku skupine ľudí, ktorí „sobášia víno s jedlom“. Presne tak označujú svoju profesiu someliéri. „Mojou srdcovou záležitosťou je cabernet sauvignon. Vonia po čiernych ríbezliach, tabaku a čiernom korení.“ Rovnako Boris rozpráva aj o ďalších vínach: „Vo frankovke cítiť škoricu, v rizlingu rýnskom zase lipový kvet. A v bielom sauvignone, keď zatočíte pohár, cítite žihľavu alebo jablká.“ Ako hovorí, slovenské vína sú čím ďalej lepšie, chváli najmä tie z Trnavy od Stana Mrvu, pezinské od Matyšáka a tokajské od Ostrožoviča. Vína znalejší sú aj hostia. „Niektorí už vedia povedať, aké víno chcú. Dokonca príde fajnšmeker, vytiahne tabuľku a povie, ročník, ktorý mi odporúčate, nebol taký dobrý ako tento. A ja som rád. Mám dobrý pocit, že aj hosť sa o víno zaujíma.“
Stále sa však nájdu ľudia, ktorí o víne veľa nevedia. S čím sa Boris Karageorgiev stretáva najčastejšie a čo ho rozčuľuje? Keď ľudia vínko vypijú na ex, pretože „s vínom sa treba pohrať ako so ženou, nechať ho rozbaliť, ukázať, čo všetko ponúka“. A ešte keď ľudia kupujú vína „čičbáky“, ako hovorí polosladkým a sladkým zmeskám. Mnohí víno nalievajú stále do brúsených pohárov či do krištáľu. „Víno najlepšie vynikne v čistom priehľadnom pohári.“ Najviac však Borisa z jeho pózy distingvovaného džentlmena vytrhne ďalšia predstava: „Keď si ľudia urobia z kvalitného vína strek. To by som od jedu plakal, ide ma rozhodiť. Je to vražda vína.“
Boris sa narodil v Bratislave, pracuje ako čašník v Café Paris, k profesii čašníčky už pritiahol aj manželku. „Preniesol som na ňu aj lásku k vínu. Večer prídeme domov, otvoríme fľaštičku a pri nej sa dokážeme dlhé hodiny rozprávať.“ Veľmi rád sa však o lásku k vínu podelí s kýmkoľvek a poradí mu. „K bifteku a divine patrí silnejšie víno – cabernet sauvignon alebo merlot. K rybacine, kuraciemu alebo morčaciemu sa hodia zase ľahké vína rýnsky rizling a chardonnay.“ K hovädziemu je vraj najlepšia elegantná frankovka či červené svätovavrinecké. K vegetariánskym ľahko stráviteľným jedlám patrí rovnaké víno – rulandské biele. „Ako aperitív ľudia často pijú long drinky alebo cinzano. Odporúčam skôr sekt alebo ľahké vína, ktoré podporia chuť do jedla. K múčniku sa zase hodí sladké ľadové víno, nie vždy si treba na záver dať koňak.“
