Keď Mišo Kaščák na koncerte Bez ladu a skladu zakričí: „Čím chceš byť, čím chceš byť“, dav mu odpovedá: „Udavač, udavač!“
Podobne je to aj pred voľbami. Rozdiel je len v tom, že na udavačov sa menia ľudia, presnejšie kandidáti, bez vyzvania. Tí, ktorí štyri roky sedeli v zastupiteľstvách, v predvolebnom čase odrazu zisťujú, čo sa v ich obci deje.
„Nachádzajú“ zoznamy, listy, dôkazy.
Napríklad v Karlovej Vsi chceli poslanci KDH od starostky Ivety Hanulíkovej vysvetlenie, prečo získal byt terajší prednosta i zať bývalého. Až po štyroch rokoch prišli na to, že Karlovka vlastne žiadne kritériá na prideľovanie bytov nemá.
Alebo na to len zabudli.
Tak ako zabudli, že bývalý starosta, mimochodom, tiež z KDH, rozdával byty vo veľkom. Hanulíková pridelila osem bytov, jeho bilancia je najmenej päťnásobná.
Na smerácku Hanulíkovú však v skutočnosti donášať ani netreba. Usvedčuje sa sama. Iniciatívne prišla s predvolebnou inzerciou, v ktorej tvrdí, že nepovolila ani jednu bytovku na Dlhých dieloch. Asi už zabudla, že ona podpísala územné rozhodnutie na tunajší bytový dom.
Vyzerá to tak, že udavači majú pamäť krátku. Voliči by ju mať nemali.
Mišo Kaščák končí svoje podobenstvo tým, že chce udávať rytmus hudbe. Tí naši „udavači“ ho chcú udávať tomuto mestu.
