Spoločný stavebný úrad v Senci pravdepodobne porušuje zákon. Výstavba dvoch polyfunkčných domov na Lichnerovej ulici prebieha bez vykonania archeologického výskumu. Pamiatkari tvrdia, že ide o lokalitu s vysokým archeologickým potenciálom.
SENEC. Na začiatku Lichnerovej ulice sa aktuálne búrajú dve stavby. Na ich mieste chcú vlastníci postaviť dva nové polyfunkčné domy. Podľa zákona mal na lokalite prebehnúť archeologický výskum.
Pamiatkarov neinformovali
Oznámenie o územnom rozhodnutí mal stavebný úrad zaslať podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu aj Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) v Bratislave, ktorý by rozhodol o archeologickom výskume.
Riaditeľ KPÚ Peter Jurkovič sa vyjadril, že o pripravovanej stavbe ho Spoločný stavebný úrad v Senci (SSÚ) neinformoval.
Vedúci SSÚ Tibor Omasta sa k priamej otázke, v akej fáze sa nachádza výstavba polyfunkčných budov a či už bolo vydané územné rozhodnutie, najskôr nevyjadril. Až na základe žiadosti o odpoveď podľa infozákona nám bolo z Mestského úradu v Senci zaslané vyjadrenie, že Krajský pamiatkový úrad o územnom konaní neinformovali.
Pamiatkari: Územie má vysoký archeologický potenciál
Podľa tvrdenia Jurkoviča si senecký stavebný úrad nesplnil svoju zákonnú povinnosť a navyvše „nepostupoval v zmysle Metodického usmernenia k postupu v konaní o umiestnení povoľovaní stavieb z hľadiska predpokladaného výskytu archeologických nálezov z júla 2010 vydaného ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja po prerokovaní s ministerstvom kultúry a cestovného ruchu," ktoré bolo zaslané na stavebné úrady.
„Záujmové územie považujeme za územie s vysokým archeologickým potenciálom na úrovni predpokladaného archeologického náleziska," píše v maile Jurkovič.
V monografii kolektívu autorov „Senec, bránou do tretieho milénia" sa uvádza, že Lichnerova ulica bola zastavaná už v 18. storočí.
Výskum sa môže vykonať aj počas výstavby
Karel Prášek z KPÚ sa vyjadril, že od SSÚ si dodatočne vyžiada o doplnenie územného, prípadne stavebného povolenia.
„V prípade nečinnosti príslušného stavebného úradu je možné sporné otázky riešiť priamym rokovaním so stavebníkom ešte pred začatím samotnej stavby v záujme ochrany archeologického kultúrneho dedičstva na mieste stavby," píše v maile Prášek.
Pokiaľ dôjde k narušeniu archeologickej nálezovej situácie alebo nálezu, je podľa jeho informácií možné nariadiť vykonanie archeologického výskumu aj počas výstavby.
Senec sa o bohatstvo pod zemou veľmi nestará
Bez odborne vedených výskumov prichádza Senec o drvivú väčšinu archeologického dedičstva ukrytého pod zemou. O dennom živote stredovekých obyvateľov sa možno dozvedieť výlučne len z nich, tvrdí Tomáš König: Senčan, ktorý ako jeden zo zakladateľov Mestského múzea v Senci získal za rok 2009 Cenu primátora.
Základná otázka: Prečo je pred výstavbou potrebné realizovať archeologický výskum?
- Nikto z nás nevidí pod zem, ani archeológ. Môžeme mať určité indície, kde možno očakávať nálezy, no o ich prítomnosti sa dozvieme len prostredníctvom výskumu. Existujú pravdaže prípady, kedy je nález, narušený zemnými prácami, rozpoznaný aj laikom, ktorý ho navyše zodpovedne nahlási pamiatkovému úradu. Takých je však minimum. Inak povedané, bez odborne vedených výskumov prichádzame o drvivú väčšinu archeologického dedičstva ukrytého pod zemou.
Ktoré sú najvýznamnejšie archeologické nálezy na území Senca za posledných päť rokov?
- Nie je mi známe, že by sa tu za posledné roky veľmi robili výskumy. Pokiaľ viem, posledné, ktoré vôbec priniesli nové archeologické zistenia sa uskutočnili v rokoch 2004 až 2006. Prvý realizoval Archeologický ústav z Nitry na mieste novej obytnej štvrte na Tehelnej ulici, ďalšie dva Katedra archeológie z Bratislavy, pričom v jednom prípade išlo o plochu malej okružnej križovatky pri supermarkete Lidl, v druhom ryhu pre elektrické vedenie na Námestí A. Molnára.
Prepisovali niektoré z nálezov dovtedy známe dejiny Senca?
- Vzhľadom na veľmi obmedzený počet archeologických nálezov z intravilánu mesta, tieto výskumy mali zásadný význam. Výskum na mieste okružnej križovatky nám napríklad priniesol doklady o tom, že stredoveké osídlenie Senca zasahovalo v 14. - 15.storočí ďalej, ako sme pôvodne predpokladali. Na novovekých mapách z 18. storočia totiž tento priestor vôbec nie je zastavaný.
Kam až zasahovalo?
- Keďže Turecký dom, honosná renesančná stavba, zrejme nebol postavený na samom okraji pôvodného stredovekého osídlenia, dalo sa už vopred predpokladať, že zasahovalo aj ďalej na severovýchod. Avšak to, že jeho stopy nájdeme až na miestach, kde je dnes okružná križovatka, nás predsa len prekvapilo.
A aký bol význam výskumu na Tehelnej ulici?
- Bez neho by sme sa nikdy nedozvedeli o prítomnosti osídlenia Senca v neskorej dobe kamennej, nebol by nám známy ani pozoruhodný nález prívesku vyhotoveného z ľudskej lebky - výrobok keltského obyvateľstva mladšej doby železnej. Žiaľ, aj vzhľadom na nevôľu investora a stavebníkov, výskum sa tu uskutočnil len v obmedzenom rozsahu.
Na koho sa môže obrátiť archeológ, keď má záujem urobiť výskum v plnom rozsahu?
- Podľa zákona, rozsah vykonávaného výskumu, ako aj podmienky za ktorých sa uskutoční, určuje svojím rozhodnutím príslušný krajský pamiatkový úrad.
Aký je podľa Vášho názoru archeologický potenciál seneckeho centra?
- Stredoveká história Senca je nám známa len z písomných prameňov. Nevieme však prakticky nič o dennom živote jeho obyvateľov. Túto stránku totiž listiny nezaznamenávali. Ak sa raz o tom ešte vôbec niečo dozvieme, bude to len prostredníctvom archeologických nálezov z centra mesta. Možeme ich predpokladať predovšetkým v širšom okolí Kostola Sv. Mikuláša, pozdĺž Mierového námestia, začiatku Lichnerovej ulice, či Námestia 1. Mája. Napríklad v Bratislave, Pezinku, či Šamoríne boli v posledných rokoch opätovne robené výskumy zamerané na ich stredoveké osídlenie a priniesli svoje ovocie. Bolo by prekvapujúce, keby na tom bol Senec inak.
(iba)
