Turek, pracujúci v Senci: Ľudia maďarskej národnosti sú tolerantnejší

Senec patrí k mestám s najväčším počtom cudzincov na Slovensku. Kým v roku 2005 ich bolo v okrese evidovaných necelých štyristo, vlani sa počet migrantov blížil k číslu 1300. V pezinskom okrese je cudzincov dva razy menej, v porovnaní so Sencom tu však má

Ramazan Aslan je z prístupu Slovákov sklamaný.(Zdroj: (iba))

Senec je po Bratislave a Trnave pravdepodobne mestom s najväčším počtom cudzincov na Slovensku. Ich počet stále stúpa. Kým v roku 2005 ich bolo v okrese evidovaných necelých štyristo, vlani sa počet migrantov blížil k číslu 1300. V pezinskom okrese je cudzincov dva razy menej, v porovnaní so Sencom tu však má väčšia časť z nich vybavený trvalý pobyt.

SENEC. PEZINOK. Pracujú ako lacná pracovná sila v najväčších firmách v kraji, no ponúkajú i špičkové know - how odborníkom v mnohých odvetviach. Oceňujeme ich gastronómiu, obohacujú kultúrne dianie, poskytujú kvalitnú výučbu cudzích jazykov. Väčšina z nich má v Senci a Pezinku trvalý pobyt a odvádza podielové dane. Napriek tomu im štát, samosprávy a často ani najbližší susedia život v novom prostredí v mnohom neuľahčujú.

Treba sa prispôsobiť

Jeden z najangažovanejších ľudí v rámci pezinského kultúrneho diania je Zlatko Blaževič, ktorý po bombardovaní Srbska v roku 1999 prijal na Slovensku ponuku na prieskum trhu a obchodovanie. Z čias, keď v Slovinsku prekladal cestovné ponuky zo Slovenska, ho zaujal Malokarpatský kraj, a tak sa s rodinou usadil práve v Pezinku, odkiaľ sa pred siedmimi rokmi presťahovali do Modry. V Pezinku sa cítil s rodinou dobre prijatý, v rámci aklimatizácie však bola podľa neho dôležitá aj prispôsobivosť z ich strany.

Blaževič dodnes spolupracuje s rozličnými mestskými inštitúciami a organizáciami pri organizovaní podujatí ako Cyklomaratón, či Keramické trhy, a zároveň zostáva v kontakte so Slovinskom - organizuje na Slovensku výstavy slovinských maliarov a spolupacuje s partnerským mestom Pezinka - slovinskej Izoly.

Jazyky na Slovensku nevyužije

Jazykovo a kultúrne menej príbuzné národy však majú s prijatím na Slovensku často iné skúsenosti.

Turka Ramazána Aslana, ktorý pracuje vo fast foode v blízkosti radnice, tiež pozná v Senci mnoho ľudí. Počas dvadsiatich minút, čo sedíme a debatujeme v stánku jeho zamestnávateľa, zakýva okoloidúcim na pozdrav niekoľkokrát - okrem iného aj pracovníkom mestského úradu. V porovnaní s Trnavou, kde pracoval predtým, si Ramazán život v Senci pochvaľuje, otvorene však hovorí, že Slováci nie sú - aspoň k cudzincom tmavej pleti - príliš prívetiví. „V trnavskom hypermarkete za mnou nedávno stál starší pán, ktorý odrazu len tak mimochodom poznamenal: Al - Kájda."

Hoci sa v Senci snaží vychádzať s každým, na rovinu priznáva, že si lepšie rozumie s ľuďmi maďarskej národnosti, sú vraj tolerantnejší. Vždy mu zle padne, keď sa ho - najmä starší - vypytujú, prečo vlastne prišiel na Slovensko. Zväčša za tým cíti skôr obvinenie ako zvedavosť. „Na ľuďoch okamžite spoznám, či nejakú dobu žili v cudzine. V tom prípade sú omnoho ústretovejší."

Najmä starší mu občas vyčítajú, že nevie dobre po slovensky, hoci sa dohovorí prakticky bez problémov.„Angličtinu i ďalšie tri jazyky však ovládam perfektne - na Slovensku ich však príliš nemám šancu využiť," komentuje.

Nepovedia ani dobrý deň

Miroslava Hlinčíková z Etnologického ústavu Slovenskej akadémie vied pritakáva, že dokonca ani mnoho pracovníkov Hraničnej a cudzineckej polície nevie po anglicky. „Tlačivá pre migrantov sú takisto v slovenčine. Táto inštitúcia je pre nich pritom prvým záchytným bodom a mala by im poskytnúť všetky základné informácie potrebné k ich pobytu na Slovensku."

Osobitnou kapitolou je však podľa skúseností Ramazána samotný prístup úradníkov. „Nekomunikujú s migrantmi v medziach slušnosti, časti nám nepovedia ani dobrý deň. Človek sa potom cíti ako nula."

Jeho slová potvrdzujú doterajšie výskumy, zaoberajúce sa postojmi k migrácii, z ktorých podľa informácií uvedených v publikácii Sondy do kultúrnej diverzity na Slovensku (vydal Inštitút pre verejné otázky - IVO), vyplýva skôr negatívny obraz Slovenska ako krajiny s nehostinným až xenofóbnym pohľadom na migrantov.

Samospráva je dôležitá

Jazyková neznalosť je pre cudzincov veľkou bariérou pri začleňovaní sa do spoločnosti. Súkromné kurzy slovenčiny či jazykové školy si cudzinci z nižších vrstiev nemôžu zväčša dovoliť. Zamestnancom veľkých firiem síce ponúkajú bezplatné kurzy, Miroslava Hlinčíková však hovorí, že často len vybraným zástupcom. „Navyše prebiehajú po pracovnej dobe, kedy sú zamestnanci vyčerpaní a musia sa venovať domácnosti. Napríklad v Holandsku firmy organizujú intenzívne kurzy v rámci pracovnej doby."

Iba pre porovnanie: V Česku podľa informácií Hlinčíkovej ponúkajú bezplatné jazykové kurzy pre cudzincov v takmer každom okresnom meste.

Hoci odborníci, ako uvádza publikácia, ktorú vydal IVO, považujú za kľúčovú pri začleňovaní cudzincov do väčšinovej spoločnosti podporu zo strany mestskej samosprávy, jej zástupcovia ju zatiaľ nepovažujú za nevyhnutnú.

Primátor Pezinka Oliver Solga sa vyjadril, že cudzinci nemajú na samosprávu žiadne mimoriadne požiadavky. „Väčšinou ovládajú základy slovenčiny a dobre sa dohovoria." Dopĺňa, že cudzinci žijúci v Pezinku sú najmä v manželskom zväzku s Pezinčanmi a Pezinčankami (Vietnamci, Japonci, Taliani, Česi, Rusi), druhú skupinu tvoria podnikatelia, ktorí dlhodobo alebo krátkodobo žijú v Pezinku (Taliani, Nemci, Rakúšania, Turci, Číňania).

Hlinčíková však tvrdí, že mnoho cudzincov - neraz i komunít - sa pre neznalosť jazyka dostáva do izolácie - príkladom je napríklad druhá generácia Vietnamcov.

Primátor Senca Karol Kvál sa do uzávierky k problematike cudzincov nevyjadril.

Koncepcia integrácie cudzincov bola na celoslovenskej úrovni vypracovaná až v roku 2009. Jednou z iniciatív bolo oslovenie samospráv, aby začali na regionálnej úrovni riešiť často neľahkú situáciu cudzincov na Slovensku - napríklad vytvorením informačných centier, či sprostredkovanie jazykových kurzov. „Iniciatíva však zatiaľ nevyšla, nenašli sa financie," hovorí Hlinčíková.

Najbližšie organizácie, ktoré pomáhajú cudzincom v základnej orientácii sídlia v Bratislave - najvýznamnejšia je Medzinárodná organizácia pre migráciu na Slovensku, ktorá zriadila Migračné informačné centrum. To ponúka bezplatné poradenstvo cudzincom, kurzy slovenčiny, či rekvalifikačné kurzy.

Cudzinci v Senci a Pezinku

Štatistický úrad SR evidoval v roku 2009 v okrese Senec migrantov z 56 krajín, v Pezinku z 55.

V Senci popri Čechoch dominovali Ukrajinci (z 264 však bolo 200 prihlásených len na prechodný pobyt), Rumuni, Rakúšania, Nemci, Maďari, Rusi, Číňania, Poliaci, Vietnamci. Naraziť však môžete aj na Arméncov, Egypťanov, Islanďana, Jamajčana, Pakistanca či Maročana.

V Pezinku vôbec najvyšší počet dosiahli vlani Ukrajinci (zo 125 bolo 95 prihlásených na prechodný pobyt), Česi, Rumuni, Nemci a Srbi (z 37 mali len dvaja vybavený trvalý pobyt). Žijú tu však i Kanaďania, Kubánci, Kolumbijčan, Keňan či Afgánec.

(iba)

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 11 286
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 331
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 762
  4. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 3 577
  5. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 452
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 086
  7. Kam do tepla v januári? 2 219
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 934
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 781
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 1 080